Merkelová kritizuje: EÚ mohla viac rokovať s Putinom, Poľsko bolo proti
Merkelová tvrdí, že intenzívnejšia diplomacia EÚ s Putinom bola možná. Prekážkou však bol odpor niektorých členských štátov, čo mohlo prispieť k eskalácii napätia.
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová naznačila, že silnejšia snaha o dialóg s Ruskom pred inváziou na Ukrajinu mohla odvrátiť konflikt. Podľa nej niektoré štáty EÚ, vrátane Poľska, rokovania blokovali.
Content: Budapešť 6. októbra (TASR) – Angela Merkelová, bývalá nemecká kancelárka, sa v rozhovore pre maďarský server Partizán vyjadrila k udalostiam predchádzajúcim ruskej invázii na Ukrajinu. Ako uviedla, po roku 2021 sa snažila iniciovať nový formát rokovaní s Moskvou, avšak narazila na odpor niektorých členských štátov Európskej únie. Pandémia COVID-19 navyše skomplikovala osobnú diplomaciu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa servera magyarnemzet.hu Merkelová v rozhovore poukázala na Poľsko a pobaltské krajiny ako na tie, ktoré prispeli k narušeniu diplomatických vzťahov medzi Ruskom a EÚ. Tento stav vecí mal podľa nej viesť k ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Po odtrhnutí Donecku a Luhanska od Ukrajiny v roku 2014 a ich uznaní Ruskom ako „ľudových republík“, podpísali zástupcovia Ukrajiny, Ruska a OBSE v septembri 2014 prvú Minskú dohodu. Cieľom tohto dokumentu bolo dosiahnuť prímerie medzi zúčastnenými stranami.
Merkelová uviedla, že prvá Minská dohoda priniesla v rokoch 2015 až 2021 „určitý pokoj“ a umožnila Ukrajine po ruskej protiofenzíve v lete 2015 „zosilnieť“ a „stať sa inou krajinou“.
Účinok dohody na Putina a lídrov Donecku a Luhanska bol však obmedzený. Už v januári 2015, len štyri mesiace po jej podpísaní, boli ruské a separatistické sily zapojené do intenzívnych bojov s ukrajinskou armádou, hoci záujmy Kremľa boli čiastočne naplnené, informoval britský denník Daily Mail.
Vo februári 2015 bola podpísaná druhá Minská dohoda, ale ani tá nezabránila ďalším stretom. V rokoch 2015 až 2021 ruské sily zabili alebo zranili viac ako 5000 ukrajinských vojakov, čím ignorovali dohodu o prímerí.
Merkelová však tvrdí, že do roku 2021 bolo zrejmé, že Putin „už neberie Minskú dohodu vážne“. Preto navrhovala nový formát priamych rokovaní medzi EÚ a Putinom. Proti tomu sa však postavili najmä pobaltské štáty a Poľsko.
Tieto štyri krajiny sa podľa Merkelovej obávali absencie jednotnej politiky EÚ voči Rusku. Iniciatíva sa napokon neuskutočnila. Po odchode Merkelovej z funkcie začala Putinova agresia.
Maďarský premiér Viktor Orbán minulú stredu (24.9.) prijal Merkelovú vo svojej oficiálnej rezidencii v Budapešti, a to napriek ich pomerne napätým vzťahom.
„Pre nás platí: raz kancelárka, navždy kancelárka. Vitajte v Maďarsku, Angela Merkelová,“ napísal Orbán na Facebooku. Obsah stredajšieho rokovania nebol zverejnený.
Merkelová bola kancelárkou v rokoch 2005-2021 a do Budapešti pricestovala pri príležitosti uvedenia maďarského prekladu svojej knihy „Sloboda: Spomienky 1954-2021“.
Názorové rozdiely medzi Orbánom a Merkelovou sa vyhrotili počas utečeneckej krízy v roku 2015, keď cez Maďarsko do západnej Európy prúdili desaťtisíce ľudí z konfliktných oblastí Blízkeho východu. Maďarsko spočiatku odmietalo utečencom povoliť pokračovať v ceste. Tento postoj sa zmenil, keď Merkelová prejavila ochotu Nemecka prijať ich. Jej slávny výrok z toho obdobia: „Wir schaffen das!“ (My to zvládneme!) je odvtedy často terčom posmechu Orbána a jeho stúpencov, píše DPA.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
