Mierová Dohoda na Obzore? Arménsko a Azerbajdžan Rokujú v USA
Po desaťročiach konfliktov sa črtá nádej na mier. Stretnutie v Bielom dome má priniesť prelom medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa stretnú v Bielom dome, kde by mali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom podpísať mierovú dohodu.
Content: Washington 8. augusta (TASR) - Americký prezident Donald Trump hostí v piatok v Bielom dome kľúčové stretnutie medzi arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom. Trump označil túto udalosť za potenciálny historický míľnik na ceste k ukončeniu dlhotrvajúceho konfliktu medzi týmito dvoma krajinami južného Kaukazu, ako informujú agentúry AFP a AP.
Podľa Trumpovho vyjadrenia na sociálnej sieti Truth Social sa Pašinjan a Alijev zúčastnia v Bielom dome na formálnom podpise mierovej dohody.
Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa datuje do obdobia po rozpade Sovietskeho zväzu a týka sa sporného regiónu Náhorný Karabach, ktorý bol prevažne obývaný Arménmi. Od 90. rokov minulého storočia kontrolovali toto územie arménski separatisti s podporou Jerevanu. Po azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 však Azerbajdžan získal kontrolu nad územím, čo viedlo k odchodu etnických Arménov z Náhorného Karabachu.
Napriek prebiehajúcim rokovaniam o mierovom riešení, vrátane posledného kola v júli v Spojených arabských emirátoch, sa doteraz nedosiahol žiadny zásadný prelom.
„Tieto dve krajiny boli roky vo vojne, ktorá si vyžiadala tisíce obetí,“ uviedol americký prezident. „Mnohí lídri sa pokúšali ukončiť túto vojnu, ale bez úspechu, až doteraz, vďaka 'TRUMPOVI',“ dodal Trump. Zdôraznil, že jeho administratíva je dlhodobo v kontakte s oboma stranami konfliktu.
Okrem mierovej dohody plánujú Spojené štáty podpísať s Arménskom a Azerbajdžanom bilaterálne dohody, ktoré by mali podporiť ekonomickú spoluprácu a plne otvoriť potenciál južného Kaukazu.
Agentúra Reuters vo štvrtok informovala, že stretnutie by malo vyvrcholiť podpisom rámcovej dohody, ktorá by mala viesť k finálnej mierovej zmluve. Súčasťou dohody má byť aj vytvorenie približne 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Rozvoj tohto koridoru by mali mať na starosti Spojené štáty.
