Minské dohody: Nádej na mier a následné sklamanie pred novými rokovaniami
Pripomienka neúspešných minských dohôd o prímerí vrhá tieň na očakávania od nadchádzajúcich rokovaní o Ukrajine. Prečo snahy o mier zlyhali?
Konflikt na východnej Ukrajine, ktorý vypukol po ruskej anexii Krymu v roku 2014, zostáva otvorenou ranou. Vtedy sa ukrajinské sily stretli v bojoch s proruskými separatistami.
Content: Minsk, 15. augusta (TASR) – Pred viac ako desiatimi rokmi sa Rusko a Ukrajina pokúsili zastaviť boje prostredníctvom minských dohôd, dvoch samostatných dokumentov zameraných na prímerie. Avšak, odlišné interpretácie dohôd a pokračujúce boje ich mierové ambície zmarili. The New York Times (NYT) pripomína túto skutočnosť pred očakávaným stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina, kde by sa mohla preberať nová dohoda o prímerí na Ukrajine.
Konflikt na východnej Ukrajine sa začal po tom, čo Rusko anektovalo Krymský polostrov vo februári 2014 a následne v apríli vypukli boje medzi ukrajinskými silami a proruskými separatistami. Táto situácia zostáva dodnes zdrojom napätia.
Minské dohody boli vyrokované v bieloruskom hlavnom meste, Minsku, ktoré susedí s oboma krajinami. Prvá dohoda, známa ako Minsk I, bola podpísaná v septembri 2014. Druhá dohoda, Minsk II, nasledovala vo februári 2015 a predstavovala obnovený pokus o implementáciu prvej dohody, ako uvádza NYT.
Dohody obsahovali ustanovenia o zastavení paľby, stiahnutí ťažkej techniky, výmene zajatcov a usporiadaní miestnych volieb v samozvaných republikách Doneck a Luhansk. Napriek tomu sa realizácia dohôd rýchlo zrútila kvôli pokračujúcim bojom.
Dohodu Minsk II podpísali zástupcovia Ruska, Ukrajiny a lídri separatistických regiónov. Lídri Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska, ktorí boli prítomní v Minsku počas podpisu, vyjadrili dohodu podporu.
Problémy dohody sa rýchlo ukázali, najmä v tom, že Rusko sa predstavovalo ako sprostredkovateľ, a nie ako aktívna strana konfliktu, zdôrazňuje americký denník.
Kyjev a jeho spojenci kládli dôraz na nutnosť prímeria, zatiaľ čo Rusko sa snažilo presadiť decentralizáciu Ukrajiny a jej neutralitu. Moskva presadzovala federálny systém, ktorý by zabezpečil autonómiu pre dva regióny a právo veta v otázkach zahraničnej politiky a iných dôležitých rozhodnutiach Kyjeva, píše NYT.
V praxi sa realizovalo len málo ustanovení, okrem výmeny väzňov, ktorá si vyžadovala zdĺhavé rokovania o zoznamoch. Každá strana vinila druhú zo zlyhania. Vo februári 2022 ruský prezident Vladimir Putin nariadil rozsiahlu inváziu na Ukrajinu s cieľom ovládnuť celú krajinu, uzatvára The New York Times.
