Mjanmarsko hlasuje v sporných voľbách po prevrate
Mjanmarsko usporiadalo prvé voľby od prevratu, no tie sú spochybňované ako pokus o legitimizáciu vojenskej moci. Prečo sú voľby kontroverzné?
Prvé hlasovanie od vojenského prevratu v roku 2021 sa stretáva s ostrou kritikou.
Content: Nepjito, 28. decembra (TASR) – V Mjanmarsku sa v nedeľu začala prvá fáza sporných volieb do parlamentu, ktorý bol rozpustený po vojenskom prevrate v roku 2021. Tieto voľby sú prvým hlasovaním od zvrhnutia civilnej vlády a okamžite sa stali terčom kritiky zo strany medzinárodných organizácií a západných štátov, ktoré ich označujú za manipulatívny pokus armády udržať si moc a vytvoriť falošný dojem legitimity. Informuje o tom agentúra TASR na základe správ zahraničných agentúr.
Po prevrate z 1. februára 2021, ktorým armáda zosadila líderku Aun Schan Su Ťij, sa Mjanmarsko prepadlo do hlbokého konfliktu. Občianska vojna si vyžiadala tisícky obetí a vojenská junta sa snaží potlačiť odpor Ľudových obranných síl (PDF) a etnických ozbrojených skupín.
Všeobecné voľby sú rozdelené do troch fáz. Prvé kolo, ktoré sa konalo v nedeľu, prebehlo v 102 z celkového počtu 330 okresov. Druhá fáza je naplánovaná na 11. januára a tretia na 25. januára. Očakáva sa, že konečné výsledky budú zverejnené vo februári.
O mandáty v štátnych a regionálnych parlamentoch sa uchádza viac ako 4800 kandidátov z 57 politických strán. Avšak len šesť z nich má reálnu šancu získať celoštátny vplyv. Najsilnejším kandidátom je Strana únie solidarity a rozvoja (USDP), ktorá má silnú podporu armády a vedú ju generáli vo výslužbe. Podľa expertky na Mjanmarsko, Lality Hanwong, agentúra Reuters predpokladá, že práve táto strana sa vráti k moci.
Kritici volieb ich nepovažujú za slobodné, spravodlivé a dôveryhodné, pretože sa na nich nezúčastňujú strany, ktoré sú v opozícii voči vládnúcej junte. Opozícia avizovala bojkot volieb. Aun Schan Su Ťij je naďalej vo väzbe a jej politická strana, Národná liga za demokraciu, ktorá vyhrala predchádzajúce voľby drvivou väčšinou, bola rozpustená.
Po zvrhnutí mjanmarskej líderky nasledovali masové protesty, ktoré boli armádou brutálne potlačené. Mnohí protestujúci sa následne pridali k ozbrojenému odporu proti junte, čo viedlo k celoštátnemu povstaniu, uviedla agentúra Reuters. Povstalci sa zaviazali, že na územiach, ktoré kontrolujú, zabránia hlasovaniu.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva, Volker Türk, minulý týždeň upozornil, že voľby sa konajú v atmosfére násilia a represií, pretože v niektorých častiach krajiny stále prebiehajú boje. Zdôraznil, že v Mjanmarsku neexistujú podmienky na to, aby si ľudia mohli uplatňovať právo na slobodu prejavu, združovania sa alebo pokojného zhromažďovania, ktoré by umožnili slobodnú a zmysluplnú účasť vo voľbách.
Armáda tvrdí, že voľby predstavujú cestu z prebiehajúceho konfliktu, podobne ako voľby v roku 2010, ktoré viedli k vzniku kvázicivilnej vlády a presadeniu politických a ekonomických reforiem.
