Mladí Slováci opúšťajú domov neskoro: Takmer v 31 rokoch!
Slovenskí mladí dospelí odchádzajú od rodičov v jednom z najvyšších vekov v Európe. Analytik odhaľuje dôvody a navrhuje riešenia.
V štátoch severnej Európy sa mladí ľudia osamostatňujú už okolo 21 rokov. Prečo je na Slovensku situácia tak odlišná?
Content: Bratislava (TASR) – Na Slovensku sa mladí ľudia osamostatňujú priemerne až v 31 rokoch, čo je výrazne neskôr ako priemer Európskej únie, ktorý dosahuje 26,2 roka. Táto skutočnosť zaraďuje Slovensko medzi krajiny s najneskorším odchodom mladých od rodičov v Európe. V rámci krajín V4 je na tom najlepšie Česká republika, kde je priemerný vek osamostatnenia 27 rokov. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne, Mariána Kočiša, zohrávajú pri tomto trende významnú úlohu faktory ako situácia na trhu práce a dostupnosť bývania.
V severných krajinách EÚ sa mladí osamostatňujú v priemere medzi 21,4 až 21,9 rokom života. Kľúčovými faktormi sú tam dostupný trh s nájomným bývaním, silná sociálna podpora a kultúrny dôraz na nezávislosť. Naopak, pre južnú, strednú a východnú Európu je charakteristické dlhšie zotrvanie mladých s rodičmi, čo je spôsobené vyššími cenami bývania v pomere k príjmom, obmedzenou ponukou nájomných bytov a tradíciou viacgeneračných domácností.
„Mladí ľudia vstupujúci na trh práce a bývania čelia vyššej záťaži nákladov na bývanie. V EÚ takmer 10 % mladých (15-29 rokov) vynakladá na bývanie aspoň 40 % svojho čistého príjmu. Na Slovensku je tento podiel u mladých nižší (7,1 %), no stále predstavuje výzvu,“ vysvetľuje Kočiš.
Relatívne nízka miera nadmerných nákladov na bývanie u slovenských mladých môže byť spôsobená práve tým, že mnohí zostávajú bývať s rodičmi, ktorí už majú nízke náklady na bývanie. Neskorý odchod od rodičov však vedie k odkladaniu manželstva a rodičovstva, čo prispieva k demografickým problémom, ako je nízka pôrodnosť. Analytik zdôrazňuje potrebu systémových opatrení, najmä rozvoja dostupného nájomného bývania, na zlepšenie situácie.
„Dôležitú úlohu zohráva aj kultúrny aspekt viacgeneračného bývania, preferencia vlastného bývania a nízka úroveň urbanizácie. Impulz pre zmenu môže prísť aj z trhu práce, ak sa zvýšia mzdy a zlepší pomer medzi cenami nehnuteľností a nájmov (vrátane energií). To si však vyžaduje, aby slovenská ekonomika a trh práce generovali vyššiu pridanú hodnotu, čo je možné dosiahnuť len prostredníctvom štrukturálnych reforiem a opatrení na podporu rastu,“ dodal Kočiš.
