Nárast diagnóz autizmu a ADHD nekorešponduje s nárastom symptómov, naznačuje štúdia

Švédska štúdia naznačuje, že prudký nárast klinických diagnóz porúch autistického spektra nemusí znamenať zvýšenie výskytu samotných symptómov v populácii. U dievčat zaznamenali mierny nárast symptómov ADHD.

Nová štúdia realizovaná vo Švédsku analyzovala údaje z deviatich po sebe nasledujúcich ročníkov narodenia a zistila, že dramatický nárast klinických diagnóz porúch autistického spektra (PAS) sa nespája s nárastom symptómov autizmu v populácii. Výskum publikovaný v časopise Psychiatry Research tiež zistil, že zatiaľ čo symptómy ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) zostali u chlapcov stabilné, u dievčat došlo k malému, ale štatisticky významnému nárastu symptómov.

PAS je neurovývinová porucha charakterizovaná odlišnosťami v sociálnej komunikácii a interakcii, spolu s obmedzenými alebo opakujúcimi sa vzorcami správania a záujmov. ADHD je ďalšia neurovývinová porucha, ktorá sa prejavuje pretrvávajúcimi vzorcami nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity, ktoré môžu narúšať fungovanie alebo vývoj. V priebehu posledných dvoch desaťročí sa počet klinických diagnóz oboch stavov výrazne zvýšil v mnohých západných krajinách, najmä u dospievajúcich a mladých dospelých.

Tento trend vyvolal otázky, či sa základné znaky spojené s týmito stavmi stávajú v bežnej populácii bežnejšími. Výskumníci sa preto zamerali na skúmanie symptómov, ktoré uvádzali rodičia, a nielen na samotné klinické diagnózy.

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na komplexnosť nárastu diagnóz autizmu a ADHD, pričom naznačuje, že zvýšené povedomie a zmeny v diagnostických kritériách zohrávajú významnú úlohu. Mierny nárast symptómov ADHD u dievčat si vyžaduje ďalší výskum, rovnako ako lepšie porozumenie prideľovaniu zdrojov v zdravotníctve v súvislosti s týmito diagnózami.

"Frekvencia klinických diagnóz PAS a ADHD sa v posledných desaťročiach na celom svete výrazne zvýšila," uviedol autor štúdie Olof Arvidsson, doktorand z Gillbergovho neuropsychiatrického centra na univerzite v Göteborgu a lekár v odbore detskej a adolescentnej psychiatrie.

"Najväčší nárast prevalencie bol zaznamenaný u dospievajúcich a mladých dospelých. Preto sme chceli zistiť, či sa symptómy PAS a ADHD v populácii časom zvýšili u 18-ročných. V tejto štúdii sme použili údaje zo štúdie dvojčiat vo Švédsku, v ktorej rodičia uvádzali symptómy PAS a ADHD, keď ich deti dosiahli vek 18 rokov, a skúmali sme, či sa symptómy zvýšili medzi rokmi 2011 a 2019."

Na vykonanie analýzy výskumníci využili údaje z rozsiahleho prebiehajúceho projektu s názvom Child and Adolescent Twin Study in Sweden (CATSS). Táto štúdia sleduje dvojčatá narodené vo Švédsku s cieľom získať viac informácií o duševnom a fyzickom zdraví. Pre tento konkrétny výskum sa vedci zamerali na informácie získané od rodičov takmer 10 000 dvojčiat narodených v rokoch 1993 až 2001. Keď dvojčatá dosiahli 18. narodeniny, boli ich rodičia požiadaní, aby vyplnili online dotazník o správaní a vlastnostiach svojich detí.

Rodičia odpovedali na súbor 12 otázok zameraných na meranie symptómov spojených s autizmom. Tieto položky zodpovedajú diagnostickým kritériám pre PAS. V prípade ADHD rodičia vyplnili kontrolný zoznam so 17 položkami, ktorý zahŕňal problémy spojené s nepozornosťou a výkonnými funkciami, ktoré sú základnými zložkami ADHD.

Pomocou týchto údajov výskumníci použili štatistické metódy na analýzu toho, či sa priemerné skóre symptómov menilo v priebehu deviatich rôznych ročníkov narodenia, od roku 1993 do roku 2001. Pozreli sa aj na percento osôb, ktoré dosiahli najvyššie percentily, čo predstavuje osoby s najvýznamnejším počtom znakov.

Analýza nepreukázala žiadny nárast priemernej úrovne rodičmi hlásených symptómov autizmu u 18-ročných v priebehu deväťročného obdobia. Táto stabilita bola pozorovaná u chlapcov aj u dievčat. Podobne, keď výskumníci skúmali podiel osôb s najvyšším skóre symptómov, definovaným ako osoby v horných piatich percentách, nezistili žiadnu štatisticky významnú zmenu v priebehu času. To naznačuje, že prevalencia znakov súvisiacich s autizmom v populácii mladých dospelých zostala počas tohto obdobia konštantná.

Výsledky týkajúce sa ADHD priniesli jemnejší obraz. U chlapcov údaje naznačovali, že rodičmi hlásené symptómy ADHD boli stabilné. Nezaznamenala sa žiadna významná zmena v priemernom skóre symptómov ani v percentuálnom podiele chlapcov, ktorí dosiahli skóre v top 10 percentách. U dievčat však štúdia identifikovala malý, ale štatisticky detekovateľný nárast symptómov ADHD v priebehu deviatich ročníkov narodenia. Tento trend bol zrejmý v priemernom skóre symptómov aj v podiele dievčat, ktoré dosiahli skóre v top 10 percentách pre znaky ADHD.

Napriek tomu, že bol štatisticky významný, výskumníci poznamenávajú, že rozsah tohto nárastu u dievčat bol malý. Rok narodenia vysvetlil iba veľmi malú časť variability v skóre symptómov ADHD. Výsledky naznačujú, že hoci môže existovať mierny stúpajúci trend v určitých symptómoch ADHD u dospievajúcich dievčat, nie je zďaleka dostatočne veľký na to, aby vysvetlil podstatný nárast klinických diagnóz ADHD hlásených v tejto skupine. Štúdia poskytuje dôkazy o tom, že prudký nárast diagnóz autizmu a ADHD je pravdepodobne ovplyvnený inými faktormi, ako je jednoduchý nárast samotných symptómov.

"Počas deviatich skúmaných ročníkov narodenia sa nezistili žiadne známky zvyšovania symptómov PAS v populácii, a to aj napriek rastúcim diagnózam," povedal Arvidsson pre PsyPost. "V prípade ADHD sa nezaznamenal žiadny nárast u chlapcov. U 18-ročných dievčat sme však zaznamenali veľmi malý, ale štatisticky významný nárast symptómov ADHD. Nárast v absolútnych číslach bol malý v porovnaní s nárastom klinických diagnóz."

Výskumníci navrhujú niekoľko alternatívnych vysvetlení rastúceho počtu diagnóz. Zvýšené povedomie verejnosti a odborníkov môže viesť k tomu, že viac ľudí bude vyhľadávať posúdenia. Diagnostické kritériá pre oba stavy sa v priebehu rokov tiež rozšírili, čo potenciálne zahŕňa jedincov, ktorí by v minulosti nespĺňali prah. Ďalším faktorom môže byť zmena vnímania, kde sa určité správanie vníma ako viac narúšajúce ako v minulosti. To je v súlade s iným výskumom, ktorý naznačuje, že rodičia dnes majú tendenciu hlásiť vyššiu úroveň dysfunkcie spojenú s rovnakým počtom symptómov v porovnaní s pred desiatimi rokmi.

K tomuto javu by mohli prispieť aj zmeny v spoločenských požiadavkách, najmä vo vzdelávacom prostredí, ktoré kladie väčší dôraz na výkonné funkcie a komplexné sociálne zručnosti. V niektorých prípadoch môže byť formálna diagnóza predpokladom pre prístup k akademickej podpore a zdrojom, čo vytvára motiváciu pre posúdenie. Autori štúdie naznačujú, že mierny nárast symptómov ADHD u dievčat by mohol odrážať lepšie rozpoznávanie toho, ako sa ADHD prejavuje u žien, alebo by sa mohol prekrývať so symptómami úzkosti a depresie, ktoré tiež u tejto demografickej skupiny narastajú.

"Záverom je, že nárast klinických diagnóz PAS a ADHD je potrebné vysvetliť inými faktormi, ako sú zvyšujúce sa symptómy v populácii, ako je zvýšené povedomie a zvýšené vnímané narušenie súvisiace so symptómami PAS a ADHD," povedal Arvidsson. "Celkovo tiež dúfame, že obmedzíme akékoľvek obavy z reálneho nárastu PAS alebo ADHD."

Štúdia má určité obmedzenia. Miera odpovedí na rodičovské dotazníky bola približne 41 percent. Hoci výskumníci skontrolovali potenciálne skreslenia a zistili, že ich hlavné závery o trendoch v priebehu času boli pravdepodobne neovplyvnené, vyššia miera účasti by posilnila zistenia. Okrem toho dotazník pre ADHD meral primárne symptómy nepozornosti a nezahŕňal položky týkajúce sa hyperaktivity. Výsledky sa preto týkajú najmä aspektov ADHD spojených s nepozornosťou.

Budúci výskum by mohol skúmať tieto trendy pomocou rôznych meraní a v rôznych populáciách. Výskumníci tiež plánujú podrobnejšie preskúmať trendy v klinických diagnózach, aby lepšie porozumeli prideľovaniu zdrojov pre systémy zdravotnej starostlivosti.

"Chceme lepšie porozumieť trendom klinických diagnóz, ako sú trendy incidencie diagnóz v rôznych skupinách," povedal Arvidsson. "So zvyšujúcimi sa klinickými diagnózami PAS a ADHD a výsledným dopadom na systém zdravotnej starostlivosti, ako aj na postihnutých pacientov, je dôležité charakterizovať tieto trendy s cieľom motivovať zvýšené prideľovanie zdrojov."

Štúdia "ASD and ADHD symptoms in 18-year-olds – A population-based study of twins born 1993 to 2001," bola napísaná autormi Olof Arvidsson, Isabell Brikell, Henrik Larsson, Paul Lichtenstein, Ralf Kuja-Halkola, Mats Johnson, Christopher Gillberg, a Sebastian Lundström.