NATO chváli dohodu Arménska a Azerbajdžanu, kľúčový krok k stabilite
NATO víta mierovú dohodu medzi Arménskom a Azerbajdžanom ako dôležitý krok k normalizácii vzťahov a posilneniu bezpečnosti v regióne.
Severoatlantická aliancia ocenila snahy USA o sprostredkovanie dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom, pričom lídri oboch krajín naznačili, že by si Donald Trump zaslúžil Nobelovu cenu za mier.
Content: Brusel, 9. augusta (TASR) – NATO v sobotu vyjadrilo uznanie nad mierovou dohodou, ktorú v piatok v Bielom dome podpísali arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Aliancia ju označila za významný posun vpred. Informuje o tom agentúra AFP.
„Vítame pokrok smerom k mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom a oceňujeme úsilie prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie mieru. Ide o dôležitý krok pre proces normalizácie a pre stabilitu celého regiónu,“ uviedla hovorkyňa NATO Allison Hartová prostredníctvom sociálnej siete X.
Podpísaná dohoda má za cieľ ukončiť desaťročia trvajúci konflikt medzi oboma krajinami. Spojené štáty zároveň uzavreli s Arménskom a Azerbajdžanom bilaterálne dohody zamerané na prehĺbenie spolupráce v oblasti energetiky, obchodu a technológií.
Arménsky premiér označil dohodu za prelomovú. „To, čo sa dnes udialo, má historický význam. Dlhodobo som presadzoval, že medzi Arménskom a Azerbajdžanom musí nastať mier, nie vojna. Dnes môžeme konštatovať, že mier bol dosiahnutý,“ povedal Pašinjan.
Obe strany vyzdvihli úlohu Spojených štátov pri sprostredkovaní dohody. Podľa agentúry AP obaja lídri navrhli, aby bol Donald Trump za svoje mierové úsilie ocenený Nobelovou cenou.
Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa týka sporného územia Náhorného Karabachu, obývaného prevažne Arménmi. Po rozpade Sovietskeho zväzu viedli krajiny o túto oblasť viaceré vojenské konflikty. Po azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 opustili Náhorný Karabach takmer všetci etnickí Arméni.
Predchádzajúce mierové rokovania medzi krajinami sa konali v júli v Spojených arabských emirátoch.
Súčasťou dohody, sprostredkovanej USA, je aj vytvorenie približne 32-kilometrového tranzitného koridoru s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko. Tento koridor má prepojiť Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan a výhradné práva na jeho rozvoj budú mať Spojené štáty.
Dohodu privítali aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa, britský minister zahraničia David Lammy a iránske ministerstvo zahraničných vecí.
