NATO smeruje k navýšeniu výdavkov na obranu na 5 % HDP, bez výnimiek
Členské krajiny NATO sa chystajú na summite v Haagu schváliť navýšenie výdavkov na obranu na 5% HDP, čo je reakcia na dlhodobé tlaky a meniace sa bezpečnostné prostredie.
Na nadchádzajúcom summite NATO sa očakáva, že členské štáty prisľúbia výrazné zvýšenie investícií do obrany, čím sa priblížia k požiadavkám na spravodlivejšie rozdelenie nákladov.
Content: Haag 23. júna (TASR) – Členské štáty Severoatlantickej aliancie sa pripravujú na zásadný krok v oblasti obranných výdavkov. Podľa slov generálneho tajomníka NATO, Marka Rutteho, sa na summite v holandskom Haagu očakáva záväzok krajín investovať do obrany až 5 percent svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Rutte zdôraznil, že tento záväzok bude platiť pre všetky členské krajiny, bez výnimiek, čím reagoval na predošlé vyjadrenia španielskeho premiéra Pedra Sáncheza. TASR prináša správu na základe informácií agentúry AFP.
Tento krok je vnímaný ako reakcia na dlhodobý tlak zo strany Spojených štátov, konkrétne bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane poukazoval na nerovnomerné rozloženie finančnej záťaže v rámci Aliancie. Dosiahnutý kompromis medzi diplomatmi hovorí o vyčlenení minimálne 3,5 percenta HDP na priame vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta HDP na širšie bezpečnostné aspekty, ako sú kybernetická bezpečnosť a rozvoj kritickej infraštruktúry. Stanovený cieľ by mali členské štáty dosiahnuť do roku 2035.
„Obranný investičný plán, ktorý spojenci odsúhlasia v Haagu, zavádza nový štandard, a to 5 percent HDP investovaných do obrany. Ide o významný posun, ktorý je ambiciózny, historický a nevyhnutný pre zaistenie našej budúcnosti,“ povedal Rutte na tlačovej konferencii pred samotným summitom, ktorý sa bude konať 24. a 25. júna.
Podľa generálneho tajomníka NATO zvýšenie vojenských výdavkov umožní Aliancii posilniť svoju protivzdušnú obranu päťnásobne a rozšíriť arzenály o tisícky tankov a obrnených vozidiel. Cieľom je disponovať potrebnými prostriedkami na odstrašenie a obranu pred akoukoľvek hrozbou, pričom za najväčšiu a najbezprostrednejšiu hrozbu naďalej považuje Rusko.
Pred summitom vyvolalo obavy Španielsko, ktoré pôvodne odmietalo záväzok 5 percent HDP, čo mohlo narušiť jednotu v rámci Aliancie. Sánchez argumentoval tým, že takýto záväzok nie je v súlade so sociálnou politikou jeho krajiny, ktorá patrí medzi členské štáty NATO s najnižšími obrannými výdavkami.
Premiér Slovenskej republiky, Robert Fico, v pondelok oznámil, že Slovensko nebude v štátnom rozpočte na rok 2026 podporovať ďalšie navýšenie výdavkov na nákup zbraňových systémov nad úroveň roku 2025. Zároveň zdôraznil, že Slovensko si musí ponechať suverénne právo rozhodnúť o tempe a štruktúre zvyšovania rozpočtu ministerstva obrany, s cieľom dosiahnuť cieľ NATO v roku 2035, pričom sa odvolával na postoj Španielska.
Rutte však na tlačovej konferencii jasne uviedol, že Španielsku nebola udelená žiadna výnimka, ako to Sánchez prezentoval. „NATO ako aliancia nemá výnimky, vedľajšie dohody a podobne, pretože všetci musíme prispievať,“ uzavrel Rutte.
