NATO zvažuje ráznejšiu odpoveď na ruskú hybridnú vojnu
NATO uvažuje o zmene stratégie voči Rusku. Plánuje prejsť od reaktívnej obrany k proaktívnejšiemu prístupu.
V Európe narastajú obavy z hybridných hrozieb, vrátane poškodzovania podmorských káblov a rozsiahlych kybernetických útokov.
Content: Brusel 1. decembra (TASR) – Severoatlantická aliancia (NATO) prehodnocuje svoju stratégiu a zvažuje prijatie agresívnejších opatrení v reakcii na hybridnú vojnu vedenú Ruskom. Medzi hrozby patria kybernetické útoky, sabotáže a narušovanie vzdušného priestoru členských krajín. Admirál Giuseppe Cavo Dragone, predseda Vojenského výboru NATO, v rozhovore pre Financial Times (FT) uviedol, že Aliancia hľadá spôsoby, ako efektívnejšie čeliť týmto hrozbám.
„Analyzujeme všetky dostupné možnosti. V oblasti kybernetickej bezpečnosti sme doteraz reagovali skôr reaktívne. Teraz zvažujeme posun k agresívnejšiemu a proaktívnejšiemu prístupu,“ povedal Dragone.
Podľa informácií FT čelí Európa sérii incidentov, ktoré sú súčasťou hybridnej vojny. Ide o poškodenie podmorských káblov v Baltskom mori a rozsiahle kybernetické útoky zasahujúce celý kontinent. Zatiaľ čo niektoré z týchto incidentov sa pripisujú Rusku, v iných prípadoch zostávajú okolnosti a páchatelia nejasní.
Diplomati, najmä z východoeurópskych krajín, naliehajú na NATO, aby sa prestalo správať pasívne a začalo aktívne reagovať na hrozby.
Najjednoduchšie by bolo prijať aktívnejšiu obranu v prípade kybernetických útokov, kde mnoho krajín disponuje ofenzívnymi kapacitami. Zložitejšie by to však bolo pri sabotážach alebo prienikoch dronov.
„Ak budeme iba reagovať, Rusko to povzbudí, aby pokračovalo v pokusoch a ubližovalo nám. Hybridná vojna je asymetrická – pre nich sú náklady nízke, pre nás vysoké. Musíme byť vynaliezavejší,“ zdôraznil nemenovaný predstaviteľ z pobaltských štátov.
Proaktívny prístup NATO by mohol zahŕňať preventívny úder, ktorý by sa podľa Dragoneho dal považovať za obranné opatrenie. Zároveň však dodal, že to nie je v súlade s bežným myslením a správaním Aliancie.
„Jednou z možností by bolo zaujať agresívnejší postoj, ktorý by zodpovedal agresivite našej protistrany. Otázky, ktoré sa vynárajú, sú právny rámec, jurisdikcia a kto to bude robiť,“ uviedol Dragone.
S cieľom predísť opakovaniu incidentov, pri ktorých boli poškodené káble plavidlami spojenými s tzv. ruskou tieňovou flotilou, NATO začiatkom roka spustilo námornú operáciu Baltic Sentry. V rámci nej hliadkujú v Baltskom mori lode, lietadlá a námorné drony.
„Od začiatku operácie Baltic Sentry sa nič nestalo. To znamená, že táto odstrašujúca taktika funguje,“ konštatoval Dragone.
FT uvádza, že napriek úspechu tejto misie pretrvávajú v NATO obavy po tom, ako fínsky súd zamietol žalobu proti posádke plavidla Eagle S, ktorá bola údajne zodpovedná za prerezanie káblov v Baltskom mori a patrí k tieňovej flotile, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií. Súd argumentoval, že nemá právomoc posudzovať takúto žalobu.
Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová uviedla, že NATO zvažuje asertívnejší prístup voči konaniu Ruska. „Zatiaľ si nemyslím, že by to bolo potrebné. Mali by sme sa tiež stiahnuť a analyzovať, čo agresor sleduje. Potom by sme nemali byť hysterickí. Máme svoj vlastný plán a mali by sme mu dôverovať, pretože je pomerne robustný,“ dodala Valtonenová.
