NBS: Balík opatrení ozdraví financie, spomalí rast ekonomiky

Očakávaný konsolidačný balík pre budúci rok by mal zlepšiť hospodárenie štátu o 1,6 miliardy eur, čo predstavuje 1,1 % HDP.

Content: Bratislava, 25. septembra (TASR) – Národná banka Slovenska (NBS) predpokladá, že plánovaný konsolidačný balík na rok 2025 pozitívne ovplyvní stav verejných financií. Konkrétne by mal do štátneho rozpočtu priniesť približne 1,6 miliardy eur, čo zodpovedá 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa NBS by tento krok mal vláde umožniť dosiahnuť stanovené ciele v oblasti hospodárenia. Avšak, táto snaha o konsolidáciu bude mať podľa centrálnej banky negatívny dopad na výkon slovenskej ekonomiky.

„Ak by vláda nepristúpila k tomuto balíku opatrení, deficit verejných financií by stúpol zo súčasných 4,9 % HDP na 5,4 % HDP. Vďaka konsolidácii, ktorá by mala dosiahnuť približne 1,1 % HDP, by sa mal deficit v budúcom roku znížiť na 4,3 % HDP. Preto považujeme splnenie vládnych cieľov v tomto a aj v budúcom roku za reálne,“ uviedol výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Hoci vláda deklarovala objem konsolidačného balíka na úrovni 2,7 miliardy eur, NBS odhaduje jeho reálnu hodnotu na približne 2,1 miliardy eur. Tento rozdiel vyplýva z konzervatívnejšieho prístupu NBS pri odhade vplyvu jednotlivých opatrení. Ide napríklad o odhad vplyvu dodatočných pracovných dní na príjmy štátu, ako aj o odhad niektorých výdavkov.

„Preto hovoríme o sume 2,1 miliardy eur. Ide stále o významnú sumu, ktorá bude mať zásadný vplyv na makroekonomiku, na rast, spotrebu a mzdy. Očakávame, že tento balík krátkodobo utlmí ekonomickú aktivitu, čo sa následne prejaví aj na nižších príjmoch do štátneho rozpočtu,“ vysvetlil Horváth.

Centrálna banka revidovala svoje prognózy rastu slovenskej ekonomiky pre tento aj budúci rok smerom nadol. Hlavným dôvodom pre zníženie odhadu rastu v budúcom roku je práve spomínaná konsolidácia. „Ak by sa fiškálna konsolidácia neuskutočnila, očakávali by sme postupné zrýchľovanie rastu ekonomiky. S konsolidáciou však očakávame spomalenie na 0,5 %,“ spresnil Horváth. Zároveň zdôraznil, že konsolidácia je nevyhnutná, aj keď akýkoľvek balík opatrení by mal negatívny vplyv na ekonomický rast.

Horváth tiež upozornil na negatívny vplyv vývoja v zahraničí. „Ak by sme mali rovnaké predpoklady ako pred dvoma rokmi, ekonomika by rástla o 0,4 percentuálneho bodu rýchlejšie a v budúcom roku až o 0,8 percentuálneho bodu rýchlejšie. Vplyv medzinárodného prostredia je teda značný a ovplyvňuje aj verejné financie,“ povedal. V prípade priaznivejšieho medzinárodného vývoja by podľa odhadov NBS mohol byť deficit v tomto roku nižší o 0,3 % HDP a v budúcom roku o 0,6 % HDP.

Podľa Horvátha sa snaha o konsolidáciu na Slovensku v budúcom roku nekončí. Ak by sa v budúcnosti neprijali ďalšie opatrenia, deficit by aj po roku 2026 zostal na úrovni okolo 4 % HDP. Za týchto okolností by nárast zadlženosti Slovenska patril k najvyšším v eurozóne. „Je pred nami ešte veľa práce, aby sme stabilizovali vývoj zadlženia verejnej správy. Je to kľúčové pre zachovanie stability ekonomiky a finančnej stability na Slovensku,“ uzavrel.