NBS: Slovensko má problém s investíciami do infraštruktúry

Analytici varujú, že bez navýšenia zdrojov na údržbu a modernizáciu, žiadne plány a procesy nepomôžu zlepšiť stav slovenskej infraštruktúry.

Content: Bratislava 7. júla (TASR) - Slovensko chronicky podfinancováva verejné investície, čo sa prejavuje v zhoršujúcom sa stave infraštruktúry. Rastúca potreba opráv a modernizácie naráža na nedostatok financií, čím sa vytvára investičný dlh, ktorý negatívne ovplyvňuje kvalitu života. Upozorňujú na to Michal Horváth, hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS), a Marián Labaj, analytik verejných financií NBS, vo svojom blogu.

Podľa analytikov NBS nebude jednoduché tento investičný dlh vyrovnať. Hoci lepšie plánovanie a príprava projektov sú kľúčové, hlavným problémom zostáva nedostatok finančných prostriedkov. Štát podľa nich nie je schopný systematicky financovať rastúce potreby v oblasti obnovy infraštruktúry.

"Súčasná úroveň verejných investícií na Slovensku sotva pokrýva ročnú potrebu obnovy. V porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy (SVE) je to nedostatočné. Väčšina krajín v regióne investuje viac, než je nevyhnutné na obnovu, a preto sa rýchlejšie modernizujú a zlepšujú verejné služby," konštatujú ekonómovia NBS.

Analytici zdôrazňujú, že Slovensko dlhodobo nešetrí dostatočne. "V rámci regiónu patríme ku krajinám s nízkymi alebo dokonca zápornými úsporami. Od vstupu do EÚ sme mali úspory v priemere na nule. Problémom je, že šetríme málo v priaznivých ekonomických časoch. Takéto hospodárenie neumožňuje viesť udržateľnú investičnú politiku," dodávajú.

Krajiny SVE dokážu usporiť 2 až 5 % svojich príjmov. "To znamená, že z každých 100 eur získaných z daní dokážu 2 až 5 eur odložiť na investície. Na Slovensku tieto príjmy spotrebujeme. Pritom zdroje vo výške 1 až 2 % HDP by sa dali využiť napríklad na opravu ciest a mostov," uvádzajú analytici.

"Za posledných sedem rokov sme mali príjmy blízko priemeru krajín SVE (40 % HDP). Rozdeľujeme podobne veľký 'koláč' ako naši susedia, ale inak. Na Slovensku máme vyšší podiel výdavkov na sociálnu oblasť a zdravotníctvo. Odlišujeme sa aj v nákladoch na vnútornú bezpečnosť a poriadok (napríklad polícia). Na druhej strane šetríme na vzdelávaní. Toto porovnanie poukazuje na oblasti, kde je priestor na úspory alebo zmeny," vysvetľujú.

Zatiaľ čo verejné úspory v SVE dosahujú priemerne okolo 5 %, na Slovensku sú blízko nule. Ak by Slovensko znížilo výdavky na sociálne zabezpečenie, vnútornú bezpečnosť a ďalšie položky prevyšujúce výdavky SVE a zvýšilo výdavky na školstvo a ďalšie oblasti, kde zaostávame, mohlo by dosiahnuť úspory vo výške 5 %.

"Zmena financovania politík EÚ po roku 2028 môže skomplikovať prísun zdrojov na investovanie. Príčinou môže byť rozšírenie o nových členov, ktorí sa budú uchádzať o kohézne fondy, zmena v prioritách EÚ alebo podmieňovanie fondov uskutočňovaním reforiem," upozorňujú analytici.

Dodávajú, že akýkoľvek kvalitný plán projektov a efektívne procesy nedokážu nahradiť chýbajúce zdroje na obnovu a zveľadenie existujúcej infraštruktúry. Slovensko potrebuje premyslenú politiku verejných príjmov a výdavkov, ktorá vytvorí priestor na pokračujúcu obnovu a modernizáciu krajiny.