Nedostatok dôkazov bráni usvedčeniu z Palmeho vraždy
Hlavný prokurátor tvrdí, že nové analýzy DNA nepriniesli prelom. Prípad ostáva nevyriešený, nádej na odhalenie vraha sa vzďaľuje.
Po 34 rokoch vyšetrovania a výsluchu viac než 10 000 ľudí prokuratúra konštatuje, že dôkazy na usvedčenie podozrivého z vraždy Olofa Palmeho sú slabé.
Content: Štokholm 18. decembra (TASR) – Švédsky prokurátor Lennart Gunné oznámil, že dôkazy proti osobe, ktorá bola označená za pravdepodobného páchateľa vraždy premiéra Olofa Palmeho v roku 1986, nepostačujú na jej usvedčenie.
Olof Palme bol zavraždený 28. februára 1986 v neskorých večerných hodinách v centre Štokholmu. Po návrate z kina s manželkou, bez akejkoľvek ochrany, ho neznámy útočník strelil do chrbta. Premiér na mieste zomrel a páchateľ ušiel. Informovala o tom agentúra AFP.
Rozsiahle vyšetrovanie trvalo viac ako tri desaťročia. Polícia vypočula tisíce svedkov a zhromaždila množstvo stôp. Hoci sa k činu priznalo vyše sto ľudí, žiadne z týchto priznaní sa neukázalo ako pravdivé.
Vzhľadom na smrť hlavného podozrivého, bývalého reklamného konzultanta Stiga Engströma v roku 2000, bol prípad v roku 2020 uzavretý bez obvinenia kohokoľvek.
Gunné vo štvrtkovej tlačovej správe uviedol, že začiatkom roka 2024 prokuratúra obdržala žiadosť o obnovenie vyšetrovania s cieľom využiť nové technológie DNA analýzy na získanie dôkazov z Palmeho kabáta.
V reakcii na túto žiadosť prokurátor preveril závažnosť dôkazov, ktoré mali usvedčovať osobu označenú v roku 2020 za podozrivú. Zároveň identifikoval okolnosti, ktoré spochybňujú jej vinu.
„Po dôkladnom zvážení som dospel k záveru, že dôkazy nie sú dostatočné na to, aby odôvodnili označenie tejto osoby za páchateľa,“ vyhlásil Gunné.
Podľa jeho slov neexistuje dôvod na opätovné otvorenie prípadu. „Súčasné dôkazy neumožňujú identifikovať páchateľa a nemožno predpokladať, že by ďalšie vyšetrovanie prinieslo zásadný prelom v dôkaznej situácii,“ dodal.
Olof Palme bol kľúčovou postavou európskej politiky počas studenej vojny. Bol zástancom silného sociálneho štátu, ľudských práv a medzinárodnej solidarity. Otvorene kritizoval vojnu vo Vietname, apartheid v Južnej Afrike a diktátorské režimy. Presadzoval politiku neutrality Švédska, nezávislú od vplyvu USA aj Sovietskeho zväzu.
