Nemecko preveruje pandemické opatrenia: Parlamentná komisia začína prácu

Nemecký parlament zriadil vyšetrovaciu komisiu na komplexné posúdenie reakcie krajiny na pandémiu COVID-19.

Content: Berlín, 8. septembra (TASR) – Nemecký parlament otvára rozsiahle vyšetrovanie zamerané na analýzu opatrení prijatých počas pandémie COVID-19. Parlamentná vyšetrovacia komisia, ktorá sa zišla na svojom prvom zasadnutí, má za úlohu vypracovať komplexnú správu s odporúčaniami pre budúce krízové situácie do polovice roku 2027.

Komisia, zriadená v júli s podporou vládnej väčšiny, pozostáva zo 14 poslancov a 14 externých odborníkov. Úvodného zasadnutia sa zúčastnila aj predsedníčka Spolkového snemu Julia Klöcknerová.

Franziska Hoppermannová, menovaná do funkcie predsedníčky komisie, v rozhovore pre agentúru DPA zdôraznila, že cieľom je "dôkladné, objektívne a vyvážené" zhodnotenie krízových rokov.

"Naším cieľom je pochopiť, nie obviňovať," uviedla Hoppermannová pred prvým zasadnutím. Komisia sa kriticky pozrie na rozhodnutia a postupy, ktoré boli v danom čase považované za zmysluplné. Zároveň sa zameria na identifikáciu chýb, ale aj na zdôraznenie úspešných stratégií.

Hoppermannová zdôraznila, že hlavným cieľom je lepšia pripravenosť na budúce krízy prostredníctvom "poučenia sa z minulých rozhodnutí".

Podľa medzinárodných porovnaní Nemecko zvládlo pandémiu relatívne dobre po ekonomickej aj zdravotnej stránke, no predpokladať, že sa netreba učiť, by bolo "nezodpovedné", dodala Hoppermannová.

Komisia sa podrobne zameria na opatrenia zavedené štátom a ich dopad na spoločnosť. Hoppermannová zdôraznila potrebu konsenzu namiesto politických sporov a poukázala na dôležitosť zapojenia odborníkov ako riadnych členov komisie pre komplexné hodnotenie.

"Spoločne vytvoríme komplexný, objektívny a vyvážený obraz tohto obdobia, aby sme mohli vyvodiť správne závery," uviedla Hoppermannová.

Agentúra DPA pripomína, že v predchádzajúcom volebnom období sa na federálnej úrovni v Nemecku neuskutočnilo žiadne rozsiahle preskúmanie opatrení súvisiacich s COVID-19.

Vírus SARS-CoV-2 sa prvýkrát objavil koncom roka 2019 v čínskom meste Wu-chan. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila v marci 2020 celosvetovú pandémiu.

Pandémia prešla niekoľkými vlnami, spôsobenými novými variantmi vírusu – alfa, delta, omikron. Väčšina krajín zaviedla prísne opatrenia na obmedzenie šírenia nákazy – lockdowny, cestovné obmedzenia, povinné nosenie rúšok a očkovacie kampane.

Podľa WHO si pandémia vyžiadala milióny životov a preťažila zdravotnícke systémy. Prvé vakcíny proti COVID-19 sa začali používať v decembri 2020. Masové očkovacie kampane pomohli zmierniť priebeh pandémie a znížiť počet závažných prípadov a úmrtí.

Pandémia vyvolala aj globálnu hospodársku krízu, narušila dodávateľské reťazce a urýchlila digitalizáciu práce a vzdelávania. Výrazne zasiahla cestovný ruch, kultúru a malé podniky.

WHO v máji 2023 zrušila globálny stav núdze v súvislosti s COVID-19. Upozornila však, že vírus stále cirkuluje a spôsobuje lokálne epidémie. Odborníci hovoria o prechode do "endemickej fázy", keď je COVID-19 podobný iným respiračným ochoreniam, no riziko pre zraniteľné skupiny pretrváva.

Epidemiológovia upozorňujú, že pandémia zanechala dlhodobé následky – napríklad nárast chronických ochorení (tzv. dlhý COVID) a psychické problémy detí a mladých ľudí súvisiace s izoláciou počas pandémie.

Pandémia vytvorila aj priestor pre šírenie dezinformácií a konšpiračných teórií. V Nemecku sa aktivizovalo hnutie Querdenker, ktoré združovalo odporcov protipandemických opatrení, antivaxerov a rôzne extrémistické skupiny. Hnutie organizovalo protesty a často sa spájalo s krajnou pravicou.

Šírenie konšpirácií bolo posilnené sociálnymi sieťami a kanálmi ako Telegram. Dôsledkom bolo zvýšené spoločenské napätie, polarizácia a dokonca útoky na novinárov a zdravotnícky personál.