Nemecký trh práce profituje z migrácie, spoločenská integrácia zaostáva
Analýza ukazuje, že migranti významne prispievajú k nemeckej ekonomike, no pretrvávajú problémy s ich plnou spoločenskou integráciou.
Desať rokov po otvorení hraníc migrantom Nemecko zaznamenáva úspechy na trhu práce, no integrácia do spoločnosti ostáva výzvou, čo potvrdzuje nárast podpory extrémnej pravice.
Content: Brusel, 2. septembra (TASR) – Nemecko hodnotí dopady migračnej politiky, ktorú pred desiatimi rokmi iniciovala kancelárka Angela Merkelová, na svoj trh práce. Analýza belgického portálu RTBF poukazuje na pozitívny vplyv, no zároveň zdôrazňuje pretrvávajúce problémy s integráciou migrantov do spoločnosti.
V auguste 2015 Merkelová vyhlásila, že Nemecko zvládne prílev migrantov, čím otvorila dvere státisícom utečencov, prevažne zo Sýrie. Toto rozhodnutie predstavovalo zásadný obrat v migračnej politike Nemecka, ktoré čelilo humanitárnej kríze sprevádzanej masívnym presunom ľudí cez Balkán a Stredozemné more. Kríza odhalila rozpory v rámci Európskej únie, kde sa členské štáty rozdelili na zástancov otvorených hraníc a tých, ktorí preferovali prísne kontroly a bariéry.
V rokoch 2015 a 2016 požiadalo v Nemecku o azyl približne milión utečencov. Väčšina z nich získala právo na pobyt a tým aj možnosť zapojiť sa do trhu práce.
Podľa najnovších údajov Nemeckého inštitútu pre výskum zamestnanosti sú dnes dve tretiny mužov z radov utečencov zamestnané s priemerným hrubým platom 2675 eur, čo presahuje minimálnu mzdu. Migranti obsadzujú pracovné miesta v sektoroch dopravy, logistiky, potravinárstva, stavebníctva a zdravotníctva. V zdravotníctve pracuje viac ako 6000 sýrskych lekárov, ktorí pomáhajú riešiť nedostatok personálu, najmä vo vidieckych oblastiach a východných častiach krajiny.
Inštitút uvádza, že zamestnaná je aj tretina žien – bývalých utečeniek. Nižší podiel zamestnanosti žien je čiastočne spôsobený nedostatkom zariadení starostlivosti o deti.
Zároveň platí, že tretina utečencov poberá sociálne dávky, ako sú dávky v nezamestnanosti, minimálny príjem alebo doplatky na kompenzáciu nízkych miezd.
Inštitút hodnotí tieto výsledky ako úspech integrácie a zdôrazňuje, že Nemecko potrebuje 300 000 až 400 000 prisťahovalcov ročne na riešenie demografických výziev, nedostatku pracovnej sily a tlaku na sociálny systém. Na druhej strane, príchod migrantov posilnil aj extrémne pravicové sily, ktoré poukazujú na zvýšený tlak na politiku bývania a verejné služby.
Nárast podpory extrémnej pravice a incidenty namierené proti migrantom poukazujú na to, že spoločenská integrácia zaostáva za integráciou na trhu práce. Prieskum pre Welt-TV ukazuje, že s týmto názorom súhlasí 70 % Nemcov. Táto atmosféra ovplyvňuje aj trh práce, pretože štvrtina najkvalifikovanejších migrantov zvažuje odchod z Nemecka do inej európskej krajiny.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
