Nigéria čelí hrozbám zo strany USA kvôli náboženskej situácii
Trumpova administratíva zvažuje kroky v Nigérii kvôli údajnému prenasledovaniu kresťanov, čo vyvoláva obavy z narušenia suverenity.
Po zaradení Nigérie na zoznam krajín, ktoré vzbudzujú obavy v oblasti náboženskej slobody, prezident Trump naznačil možnosť vojenskej intervencie.
Content: Washington, 3. novembra (TASR) - Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyjadril znepokojenie nad situáciou kresťanov v Nigérii a naznačil, že Spojené štáty zvažujú možnosť vojenskej akcie, vrátane nasadenia vojakov alebo leteckých útokov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters, AFP a AP.
"Je to možné. Zvažujem rôzne možnosti. V Nigérii dochádza k alarmujúcemu nárastu počtu zabitých kresťanov. Tieto útoky sú rozsiahle a nepripustíme, aby pokračovali," povedal Trump v reakcii na otázku o potenciálnom vojenskom zásahu USA.
Jeho vyjadrenia prišli deň po tom, čo Spojené štáty zaradili Nigériu na zoznam krajín s vážnymi obavami ohľadom náboženskej slobody. Na zozname sa nachádzajú aj krajiny ako Čína, Mjanmarsko, Severná Kórea, Rusko a Pakistan.
Už v sobotu Trump uviedol, že nariadil Pentagonu pripraviť plány pre "rýchlu" vojenskú odpoveď, ak Nigéria neprijme opatrenia na zastavenie údajného vraždenia kresťanov.
Nigérijská vláda reagovala s tým, že privíta pomoc Spojených štátov v boji proti islamistickým skupinám, avšak zdôraznila potrebu rešpektovania územnej celistvosti krajiny. Prezident Bola Tinubu odmietol tvrdenia o náboženskej intolerancii v Nigérii ako skreslený obraz reality.
Nigéria, s populáciou presahujúcou 200 miliónov obyvateľov a pestrou škálou etnických skupín, je charakteristická rozdelením medzi prevažne moslimský sever a kresťanský juh.
Severovýchodné regióny krajiny sú už viac ako 15 rokov dejiskom násilností zo strany islamistickej skupiny Boko Haram. Hoci medzi obeťami sú aj kresťania, analytici upozorňujú, že väčšina obetí pochádza z moslimskej komunity.
V severozápadných, severných a centrálnych oblastiach krajiny operujú zločinecké gangy, ktoré terorizujú dediny, vraždia a unášajú obyvateľov. Zaznamenávajú sa aj konflikty medzi prevažne moslimskými pastiermi a prevažne kresťanskými farmármi o prístup k pôde a vode, ktoré však odborníci označujú primárne za spory o územie.
