Nigéria otvorená pomoci USA, zdôrazňuje rešpektovanie suverenity
Nigéria víta pomoc USA v boji proti terorizmu, no žiada rešpektovanie svojej územnej celistvosti. Ako reaguje na hrozby zo strany Washingtonu?
Nigéria reaguje na vyjadrenia USA o možnom vojenskom zásahu a zdôrazňuje dôležitosť rešpektovania jej suverenity.
Content: Abuja 2. novembra (TASR) - Nigéria vyjadrila v nedeľu ochotu prijať podporu Spojených štátov amerických v úsilí o potlačenie islamistických povstalcov, avšak pod podmienkou, že bude plne rešpektovaná jej národná suverenita. Reakcia prichádza po tom, čo bývalý americký prezident Donald Trump naznačil možnosť vojenskej intervencie v súvislosti s údajným prenasledovaním kresťanov v krajine, informuje agentúra Reuters.
Trump predtým vyhlásil, že nariadil Pentagónu pripraviť plány na "rýchly" vojenský zásah, ak Nigéria nezakročí proti násiliu páchanému na kresťanoch.
„Sme otvorení spolupráci s USA, avšak za predpokladu, že budú rešpektovať našu územnú celistvosť,“ povedal Daniel Bwala, poradca nigérijského prezidenta Bolu Tinubua. Prezident Tinubu už predtým reagoval na Trumpove vyjadrenia, pričom odmietol tvrdenia o náboženskej intolerancii v Nigérii ako skreslený obraz reality.
Bwala sa snaží zmierniť napätie medzi oboma krajinami. „Verím, že priame stretnutie a rokovania oboch lídrov by priniesli efektívnejšiu spoluprácu v spoločnom boji proti terorizmu,“ dodal.
Nigéria, s populáciou presahujúcou 200 miliónov a s približne 200 etnickými skupinami, je krajina s výrazným náboženským rozdelením medzi prevažne moslimským severom a prevažne kresťanským juhom.
Severovýchod krajiny už viac ako 15 rokov čelí násiliu zo strany islamistickej skupiny Boko Haram. Napriek tomu, že medzi obeťami sú aj kresťania, analytici poukazujú na to, že prevažná väčšina obetí sú moslimovia.
V severozápadných, severných a centrálnych oblastiach Nigérie operujú zločinecké gangy, ktoré terorizujú dediny, zabíjajú a unášajú obyvateľov. Časté sú aj konflikty medzi prevažne moslimskými pastevcami a prevažne kresťanskými farmármi v súvislosti s prístupom k pôde a vode. Odborníci však zdôrazňujú, že tieto konflikty majú predovšetkým ekonomické pozadie a súvisia s územnými nárokmi.
