NKÚ kritizuje štátny rozpočet: Konsolidácia na úkor občanov, reformy chýbajú
Štátny dlh môže v roku 2028 dosiahnuť 100 miliárd eur. NKÚ kritizuje vládu za nedostatočné reformy a pretrvávajúcu neefektivitu.
Najvyšší kontrolný úrad varuje, že občania nesú hlavné bremeno konsolidácie verejných financií, zatiaľ čo štát neuskutočňuje potrebné reformy.
Content: Bratislava, [Dátum] - Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok pokračuje v konsolidácii verejných financií, no Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) Slovenskej republiky upozorňuje na pretrvávajúce problémy. Po dvoch balíkoch úsporných opatrení za 4,7 miliardy eur má tretí priniesť ďalších 2,7 miliardy eur. Napriek tomu štát potrebuje dofinancovať Sociálnu poisťovňu sumou 2,3 miliardy eur a ďalšie dve miliardy eur pôjdu na obsluhu rastúceho štátneho dlhu. NKÚ toto konštatovanie uviedol v stanovisku k návrhu rozpočtu, o ktorom rokuje Národná rada SR.
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy varuje, že ak sa súčasný trend nezmení, štátny dlh by mohol v roku 2028 dosiahnuť alarmujúcu hranicu 100 miliárd eur. Náklady na správu štátneho dlhu by tak mohli presiahnuť 2,6 miliardy eur ročne.
NKÚ kritizuje, že v posledných troch rokoch znášali najväčšiu ťarchu konsolidácie občania, zatiaľ čo štát nepristúpil k zásadným reformám štátnej správy a verejných inštitúcií. Formálne úspory sa realizujú na prevádzke a zamestnancoch, no kľúčové výdavkové položky v oblasti sociálneho zabezpečenia, dôchodkov a zdravotníctva zostávajú nezmenené. Investície do informatizácie a digitalizácie, ktoré si vyžiadali miliardy eur, nepriniesli očakávané zvýšenie efektivity.
Podľa NKÚ sa efektívnosť štátu zhoršila a Slovensko zaostáva za ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky. Index efektívnosti verejnej správy Svetovej banky ukazuje, že Slovensko kleslo z hodnoty 0,8 na 0,2 v rokoch 2014 až 2023, čím sa ocitlo na 24. mieste z 27 krajín Európskej únie.
Úrad spochybňuje aj reálnu podobu konsolidácie na výdavkovej strane. Podrobne je rozpracovaných len 375 miliónov eur, pričom samosprávy by mali plošne šetriť na prevádzkových výdavkoch (obce 10 %, VÚC 15 %). Rizikovou položkou zostáva aj energopomoc za 420 miliónov eur, ktorá mala byť pôvodne financovaná z európskych zdrojov. Keďže Európska únia neumožňuje čerpať prostriedky na kompenzáciu cien energií, náklady ponesie štátny rozpočet.
NKÚ upozorňuje, že dodatočné finančné zdroje z konsolidácie sú pohlcované výdavkami na 13. dôchodky, predčasné dôchodky, obedy a vlaky zadarmo a pokračujúcou nesystémovou energopomocou. Tieto opatrenia obmedzujú priestor na skutočné reformy a zvyšujú riziko "konsolidačnej únavy". Bez zásadných systémových zmien, adresného prideľovania sociálnych dávok a efektívneho riadenia výdavkov sa konsolidácia môže vyčerpať a deficit verejných financií zostane vysoký. Rizikom pre rok 2026 je aj povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet, pričom NKÚ aj Európska komisia očakávajú v roku 2027 deficit na úrovni 5,1 % HDP.
