NKÚ: Slovensko sa naďalej zadlžuje, potrebná je fiškálna konsolidácia

Napriek tomu, že Slovensko zaznamenalo v minulom roku jeden z najrýchlejších hospodárskych rastov v EÚ, pokračuje v zadlžovaní.

Content: Bratislava 30. mája (TASR) – Štátny rozpočet na rok 2024 sa opieral o ekonomické predikcie, ktoré sa v skutočnosti nenaplnili. Napriek tomu slovenská ekonomika rástla rýchlejšie ako priemer EÚ a prekonala aj rast Česka a Maďarska. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR však štrukturálna nerovnováha medzi príjmami a výdavkami vedie k ďalšiemu zadlžovaniu krajiny. NKÚ to uvádza v stanovisku k Návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2024, ktorý predkladá Národnej rade SR.

V minulom roku dosiahli celkové príjmy verejnej správy 54,8 miliardy eur, čo je o 1,3 miliardy eur viac, ako sa pôvodne plánovalo. NKÚ pripisuje tento pozitívny vývoj vyšším nedaňovým príjmom, príspevkom na sociálne zabezpečenie a grantom a transferom. Naopak, príjmy z daní nedosiahli plánovanú úroveň. Úrad tiež upozorňuje na dlhodobý problém Slovenska s efektívnym čerpaním eurofondov. Z aktuálneho programového obdobia sa do konca roka 2024 vyčerpalo iba 388,1 milióna eur, čo predstavuje 3 % z celkovej alokácie.

„Deficit verejnej správy sa medziročne zhoršuje už druhý rok po sebe. Po výraznom náraste z 1,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2022 na 5,2 % HDP v roku 2023, sa v roku 2024 zvýšil na 5,3 % HDP,“ povedal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Absolútna výška deficitu vzrástla v minulom roku o 480 miliónov eur na 6,9 miliardy eur.

V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ malo Slovensko v roku 2024 jeden z najvyšších deficitov, konkrétne štvrtý najvyšší. Horšie na tom boli iba Francúzsko, Poľsko a Rumunsko. Hrubý dlh verejnej správy na obyvateľa dosiahol 14 328 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 1649 eur.

„Dlhodobé deficitné hospodárenie a riziká vo fiškálnej politike negatívne ovplyvnili medzinárodný rating Slovenska. To viedlo k vyššej rizikovej prirážke slovenských dlhopisov a následne k vyšším nákladom na financovanie dlhu. Medziročne stúpli o 116 miliónov eur na 1,2 miliardy eur,“ uviedol šéf kontrolórov.

Podľa NKÚ mali zásadný vplyv na udržateľnosť verejných financií výdavky na starobné, predčasné a 13. dôchodky, ktoré spolu dosiahli 10,5 miliardy eur a medziročne sa zvýšili o 14,8 %. Dôchodková politika spôsobila deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré bolo nutné vyrovnať historicky najvyšším štátnym transferom vo výške 2,72 miliardy eur. Zvyšný deficit poisťovňa pokryla presunmi z ostatných základných fondov v sume 2,89 miliardy eur.

Zdravotníctvo dlhodobo čelí problémom, ktoré sa nedarí systematicky riešiť. Napriek tomu, že od roku 2019 rastú výdavky na verejné zdravotné poistenie rýchlejšie ako HDP, zadlženosť zdravotníckych zariadení naďalej rastie. Tlak na slovenské verejné financie vytvára aj niekoľkomiliardový modernizačný dlh, ktorý narastá nielen v zdravotníctve a dopravnej infraštruktúre, ale aj v oblasti životného prostredia a vodárenskej infraštruktúry.

Pozitívnym aspektom minulého roka boli vyššie príjmy verejnej správy o 1,3 miliardy eur oproti rozpočtu, čo predstavuje nárast o 1,1 % HDP. „Kľúčovými faktormi boli priaznivejší vývoj na trhu s emisnými kvótami, vyššie dividendy zo štátnych podnikov a legislatívne zmeny, ako zníženie odvodu do 2. dôchodkového piliera a zvýšenie zdravotných odvodov. Naopak, slabší makroekonomický vývoj a nižšie čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti čiastočne tlmili potenciálny rast príjmov,“ dodal úrad.