Nočná aktivita na sociálnych sieťach a jej vplyv na psychiku
Výskum ukazuje, že nočné aktivity na sociálnych sieťach korelujú s miernym zhoršením duševnej pohody. Zistite viac o vplyve nočného surfovania na vašu psychiku.
Nová štúdia naznačuje, že čas strávený na sociálnych sieťach v nočných hodinách môže mať negatívny dopad na duševné zdravie.
Content: Londýn 10. októbra (TASR) – Ľudia aktívne zapojení do komunikácie na sociálnych sieťach počas noci môžu čeliť zvýšenému riziku zhoršenia duševného zdravia. Vyplýva to z najnovšej štúdie vedcov z Bristolskej univerzity, o ktorej informovali agentúry DPA a PA Media.
Na rozdiel od predošlých prác, ktoré sa sústredili na celkovú frekvenciu používania sociálnych sietí, táto štúdia sa zamerala na vplyv času stráveného online na psychickú pohodu. Cieľom bolo zistiť, či má časová aktivita na internete vplyv na psychický stav jednotlivcov.
Výskumníci analyzovali dáta z platformy X, predtým známej ako Twitter, a porovnali ich s údajmi z rozsiahlej dlhodobej štúdie "Deti 90. rokov" zameranej na sledovanie zdravia obyvateľov západného Anglicka.
Do štúdie bolo zahrnutých približne 310 osôb, ktorých aktivita na platforme X bola analyzovaná na základe časových údajov tweetov a odpovedí na zdravotné dotazníky. Celkovo bolo preskúmaných 18 288 tweetov, vrátane zdieľaných príspevkov, publikovaných od januára 2008 do februára 2023, teda ešte pred premenovaním siete na X.
Výsledky ukázali, že duševný stav osôb, ktoré aktívne tweetovali v nočných hodinách, medzi 23:00 a 5:00, bol mierne horší v porovnaní s tými, ktorí boli aktívni počas dňa.
Autori štúdie, pod vedením akademikov z Bristolskej univerzity, uvádzajú, že nočné tweetovanie koreluje s približne dvojpercentným poklesom v duševnej pohode. Zistili tiež súvislosť medzi nočnou aktivitou a prejavmi depresie a úzkosti, hoci táto korelácia bola menej výrazná.
Výskumný tím upozorňuje, že nočné používanie sociálnych sietí môže viesť k narušeniu spánkového režimu. Aktívne pridávanie príspevkov a posielanie správ v noci môže vyvolať "kognitívne vzrušenie", zatiaľ čo modré svetlo vyžarované z obrazoviek smartfónov môže potláčať tvorbu melatonínu, hormónu spánku.
„Hoci sú sociálne médiá často vnímané ako homogénny celok, ich dopad na duševné zdravie sa líši v závislosti od konkrétnych aktivít používateľa a skúseností, ktoré na týchto platformách získava,“ zdôraznil Daniel Joinson, doktorand na Bristolskej univerzite a hlavný autor štúdie.
