Nové letecké linky Slovensko z európskeho chvosta nevymaní
Napriek novým leteckým spojeniam zo Slovenska, obzvlášť z Bratislavy, analytici predpovedajú, že v intenzite leteckej dopravy budeme naďalej zaostávať.
Európske letiská prekonali rekord: za posledných 12 mesiacov, od októbra 2024 do septembra 2025, vybavili vyše miliardy cestujúcich.
Content: Bratislava 24. decembra (TASR) – Príchod nových pravidelných liniek nízkonákladových dopravcov na Slovensko, najmä z Bratislavy, síce môže zvýšiť podiel leteckej dopravy v krajine, no podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka zostane Slovensko výrazne pod priemerom Európskej únie (EÚ) a regiónu. Dôvodom je blízkosť silných letísk v okolitých krajinách. „Slovensko sa pravdepodobne aj v budúcich rokoch udrží na konci rebríčka krajín EÚ, spolu so Slovinskom,“ predpovedá analytik.
Letiská v EÚ vybavili za posledných 12 mesiacov rekordný počet cestujúcich, presahujúci jednu miliardu. V porovnaní s priemerom rokov 2015 až 2019, letecká doprava v EÚ narástla o 15 %. Úroveň z roku 2019 bola dosiahnutá už v roku 2024 a v súčasnosti ju prevyšuje o 3,4 %.
„V prepočte na jedného obyvateľa pripadá v EÚ za posledných 12 mesiacov 2,4 prepraveného cestujúceho,“ vysvetľuje Koršňák. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú však značné. V strednej a východnej Európe (CEE) je to 1,7 cestujúceho na obyvateľa, zatiaľ čo v západnej Európe (EÚ14) až 3,6 cestujúceho.
„Slovensko je na poslednom mieste s 0,6 pasažiera na obyvateľa. Podobne nízke čísla vykazuje aj Slovinsko (0,7). Ďalej nasledujú Rumunsko (1,3), Poľsko (1,7), Česko (1,7), Bulharsko (1,8) a Maďarsko (2),“ uvádza Koršňák. Naopak, najviac cestujúcich na obyvateľa odbavili letiská v turisticky obľúbených krajinách ako Malta (17) a Cyprus (14). Mimo EÚ vedie Island s takmer 23 cestujúcimi na obyvateľa.
Koršňák upozorňuje, že „viaceré európske krajiny sa snažia znižovať leteckú dopravu na krátke vzdialenosti z ekologických dôvodov, nakoľko časová úspora je minimálna, no uhlíková stopa výrazne vyššia. To sa prejavuje najmä v obmedzovaní vnútroštátnych letov.“ Na Slovensku, až do obnovenia linky Bratislava – Košice, existovali len nepravidelné vnútroštátne lety. „Obnovenie tejto linky ide proti trendu, ktorý vidíme vo väčšine menších vnútrozemských krajín, kde vnútroštátna letecká doprava často nemá ekologický ani ekonomický zmysel,“ dodáva analytik.
Nízka intenzita leteckej dopravy na Slovensku sa týka aj medzinárodných letov. Nie je to však spôsobené nízkym záujmom o lietanie, ale skutočnosťou, že mnohí Slováci využívajú letiská v susedných krajinách, najmä vo Viedni, ale aj v Budapešti, Krakove či Prahe.
Slovensko má vysoký podiel nepravidelnej dopravy, predovšetkým letných charterových letov. Podiel pravidelných liniek na celkovom počte cestujúcich dosahuje len 69 %, čo je najmenej v EÚ. V ostatných krajinách sa pohybuje od 86 % v Poľsku a 88 % v Česku až po 100 % vo Švédsku. Nepravidelná doprava tvorí v krajinách CEE 10 %, v EÚ 5 %.
