Nové osady v Predjordánsku: Kritika zo zahraničia i od mierových aktivistov
Schválenie výstavby osád vyvolalo vlnu kritiky. Prečo tento krok odsudzujú Británia, mierové organizácie a čo na to Hamas?
Izraelom okupovaný Západný breh Jordánu, domov pre milióny Palestínčanov a sídlo Palestínskej samosprávy, sa opäť stal dejiskom sporu po rozhodnutí o výstavbe nových osád.
Content: Londýn – Rozhodnutie izraelskej vlády o schválení výstavby 22 nových osád na Západnom brehu Jordánu vyvolalo ostrú reakciu medzinárodného spoločenstva. Veľká Británia sa pridala k hlasom kritiky, pričom poukázala na porušovanie medzinárodného práva.
Britský minister pre Blízky východ, Hamish Falconer, na sociálnej sieti X vyjadril nesúhlas s týmto krokom. „Spojené kráľovstvo odsudzuje tieto kroky. Osady sú nelegálne podľa medzinárodného práva, ohrozujú dvojštátne riešenie a nechránia Izrael,“ uviedol.
Proti výstavbe osád sa ohradila aj izraelská mimovládna organizácia Okamžitý mier (Šalom achšav), ktorá dlhodobo bojuje proti osídľovaniu palestínskych území. Vo svojom vyhlásení uviedla, že izraelská vláda sa už ani nesnaží skrývať svoj zámer anektovať okupované územia.
Palestínske militantné hnutie Hamas označilo rozhodnutie izraelskej vlády za vážne porušenie medzinárodného práva a rezolúcií OSN a za otvorený vzdor voči vôli medzinárodného spoločenstva. Agentúra AP pripomína, že Palestínčania považujú rozširovanie osád za hlavnú prekážku mierového riešenia konfliktu.
Izraelské ministerstvo obrany, naopak, označilo rozhodnutie za "historické" a tvrdí, že osady posilnia strategickú kontrolu nad územím a zabránia vzniku palestínskeho štátu.
Západný breh Jordánu je Izraelom okupovaný od roku 1967. Žije tu približne 3 milióny Palestínčanov a takmer 500 000 izraelských osadníkov. Tieto osady sú podľa medzinárodného práva považované za nelegálne. Osady majú rôznu veľkosť, od malých komunít až po rozsiahle mestá.
