Nový zákon o ochrane nahlasovateľov: Hrozí pokles odhalených korupčných prípadov?

Mimovládne organizácie vyjadrujú obavy, že navrhovaná legislatíva oslabí ochranu osôb nahlasujúcich korupciu a porušuje princípy právneho štátu.

Content: Bratislava 22. novembra (TASR) – Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko (TIS) a Via Iuris spoločne upozorňujú na potenciálne negatívne dôsledky vládneho návrhu zákona, ktorý by mal nahradiť súčasný Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Organizácie sa obávajú, že prijatie tohto návrhu povedie k strate ochrany pre približne sto osôb, ktoré nahlásili korupciu a čelia riziku šikany alebo prepustenia zo zamestnania.

Návrh, predložený ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD), predpokladá transformáciu ÚOO na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento nový úrad by mal zároveň prevziať kompetencie odškodňovania obetí, ktoré doposiaľ patrili Ministerstvu spravodlivosti SR. Vláda zároveň schválila návrh na prerokovanie zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Kritici upozorňujú, že navrhované zmeny výrazne zúžia okruh osôb, ktoré majú nárok na ochranu. Predseda nového úradu bude volený parlamentom na návrh vlády.

„Tieto zmeny môžu odradiť ľudí od nahlasovania korupcie. Okrem obmedzenia rozsahu ochrany by vláda získala kontrolu nad novým úradom,“ varuje Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

Mimovládne organizácie zdôrazňujú, že vláda schválila návrh krátko po tom, čo minister vnútra prehral súdny spor s policajtom Pavlom Ď., členom tímu tzv. čurillovcov. Minister ho postavil mimo službu napriek tomu, že mal štatút chráneného oznamovateľa. Súd rozhodol, že minister konal nezákonne a policajt sa musí vrátiť do práce. Ministerstvo vnútra už v minulosti dostalo pokutu za porušovanie zákona o ochrane oznamovateľov. V prípade schválenia nového zákona by policajt a ďalších 103 osôb stratili ochranu.

Podľa súčasnej legislatívy môže osoba, ktorá sa pri svojej práci dozvie o korupcii a podá trestné oznámenie, požiadať prokurátora o ochranu pred potenciálnou šikanou zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ ju následne nemôže prepustiť, preradiť alebo disciplinárne potrestať bez súhlasu ÚOO. Nový návrh by túto ochranu obmedzil len na prípady, keď je trestné oznámenie podané priamo na zamestnávateľa. Všetky ostatné osoby by o ochranu prišli, a to aj spätne. „Ak by napríklad úradník Ministerstva zdravotníctva SR zistil korupciu pri nákupe CT prístroja, nemal by nárok na ochranu,“ vysvetľuje Petková.

Neziskové organizácie upozorňujú, že navrhovaný zákon je v rozpore s ústavou a európskym právom. Spätné odobratie už udelenej ochrany považujú za porušenie ústavnej zásady zákazu retroaktivity. „Ak návrh prejde, Slovensko sa prepadne z pozície lídra v ochrane whistleblowerov medzi krajiny, kde systém existuje len formálne a nebude vzbudzovať dôveru. Právna neistota, ktorú návrh prináša, je v rozpore aj s európskou smernicou, ktorá vyžaduje účinnú ochranu pred odvetnými opatreniami za podané oznámenie,“ dodáva riaditeľ TIS Michal Piško.