Obmedzenie mobilov v školách? Pre štvrtinu detí problém, varuje komisár
Prieskum odhalil alarmujúce čísla: deti sú online závislé a štát im neposkytuje dostatočnú ochranu pred rizikami internetu.
Z najnovších dát vyplýva, že väčšina detí trávi online viac ako päť hodín denne.
Content: Bratislava 31. mája (TASR) – Alarmujúce zistenia prieskumu Úradu komisára pre deti (ÚKPD) poukazujú na rastúcu závislosť detí od digitálnych technológií. Až 25 percent detí vníma obmedzenie používania mobilných telefónov v školách ako problém, čo naznačuje ich silnú naviazanosť na online svet. Z prieskumu tiež vyplýva, že viac ako polovica (58 percent) detí trávi na internete denne viac ako päť hodín. Komisár pre deti Jozef Mikloško pre TASR zdôraznil, že najviac ohrozená je veková skupina do 16 rokov, vystavená kyberšikane, nevhodnému obsahu a algoritmom cielene zameraným na vyvolávanie závislosti.
Mikloško opakovane varuje, že nadmerné používanie obrazoviek deťmi neohrozuje len ich školské výsledky a pozornosť, ale má čoraz vážnejšie dopady na ich psychické zdravie, rozvoj sociálnych zručností a schopnosť budovať si medziľudské vzťahy. "Už to nie je len technický problém. Deti sa stávajú digitálne závislé a my im neposkytujeme dostatočnú ochranu," upozorňuje komisár. Prieskum ÚKPD tiež odhalil, že deti si nedostatočne uvedomujú riziká, ktoré na nich číhajú v online priestore, ako je kyberšikana, alebo ich nepovažujú za relevantný problém.
Komisár pre deti označuje sociálne siete za "digitálnych dílerov", ktorí využívajú psychologické triky na to, aby udržali pozornosť detí čo najdlhšie. Podľa Mikloška Slovensko zatiaľ nedostatočne využíva legislatívne nástroje na obmedzenie prístupu detí na sociálne siete. Deti sa v mnohých prípadoch bez problémov registrujú aj napriek vekovému limitu 13 rokov. "Kontrola neexistuje a deti sú na sociálnych sieťach už od útleho veku. Podporujú to aj rodičia, ktorí dávajú deťom mobily a tablety už v útlom detstve," konštatuje Mikloško.
V oblasti regulácie sociálnych sietí komisár navrhuje zvážiť zvýšenie vekového limitu na prístup, napríklad na 16 alebo 18 rokov, a zaviesť technické opatrenia, ktoré by deťom znemožnili vytvárať si účty bez overenia veku. Zároveň vyzýva na nadrezortnú spoluprácu štátu, samospráv a odborných inštitúcií, pretože tento problém presahuje možnosti jednotlivých škôl a rodín.
Zatiaľ čo technologické platformy sa zameriavajú predovšetkým na zisk, štát by sa mal podľa Mikloška sústrediť na ochranu detí. Bez aktívneho vedenia rodičov a inštitúcií sú deti vystavené tlaku sociálnych sietí, porovnávaniu a nerealistickým vzorom, čo má priamy negatívny vplyv na ich duševné zdravie.
"Ak ako spoločnosť nezareagujeme, prídeme o generáciu detí, ktoré stratia schopnosť žiť v realite. A to bude problém, ktorý nám žiadna technológia nevyrieši," dodáva Mikloško. Riziko vidí aj v tom, že deti dnes netrávia čas len na tradičných sociálnych sieťach, ale na platformách, ktoré kombinujú zábavu, interakciu a komunikáciu. Práve preto je podľa komisára toto riziko ťažšie identifikovateľné. "Rodičia často nevedia, že hra alebo videoplatforma môže fungovať ako digitálna spoločenská miestnosť," uzavrel.