Obnova budov: Kľúč k úsporám a rastu, tvrdí odborník
Investície do obnovy budov sú efektívnejšie ako dotácie energií. Prinášajú úspory, vytvárajú pracovné miesta a posilňujú ekonomiku.
Namiesto jednorazovej energopomoci by sa Slovensko malo zamerať na dlhodobé investície do obnovy budov, ktoré prinesú trvalé úspory a nové pracovné miesta.
Content: Bratislava 25. augusta (TASR) – Plánovaná vládna energopomoc pre domácnosti, hoci rozsiahla, predstavuje len dočasnú úľavu. Skutočné a trvalé zníženie nákladov na energie dosiahneme investíciami do obnovy rodinných a bytových domov. Na túto skutočnosť upozorňuje Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK), ktorá v obnove budov vidí nielen cestu k úsporám, ale aj k hospodárskemu rastu a tvorbe nových pracovných miest.
„Je krátkozraké každoročne dotovať energie namiesto investovania do riešení s dlhodobým prínosom. Kľúčom k energetickej efektívnosti je zníženie spotreby, nie kompenzovanie nadmernej spotreby. Investície do obnovy budov sú investíciami do budúcnosti, do zamestnanosti, modernizácie a energetickej bezpečnosti Slovenska,“ zdôraznil predseda správnej rady APES-SK Marcel Lauko.
Podľa dát Inštitútu pre výkonnosť budov v Európe generuje každý milión eur investovaný do obnovy budov 12 až 18 pracovných miest. Štúdia Slovenskej rady pre zelené budovy z roku 2016 hovorí dokonca až o 35 pracovných miestach. Táto investícia by zároveň mohla priniesť do štátneho rozpočtu viac ako 313 000 eur na daniach a odvodoch a zvýšiť hrubý domáci produkt (HDP) o 1,3 milióna eur.
„Predstavme si, že by sa z plánovaných 700 miliónov eur na energopomoc presmerovalo 300 miliónov eur do obnovy budov. Tento krok by priamo podporil stavebný sektor a vytvoril až 5400 nových pracovných miest. Štát by zároveň zaznamenal zvýšenie príjmov do rozpočtu a zníženie spotreby energie by minimalizovalo potrebu dotácií v budúcnosti. Toto je udržateľné riešenie,“ vysvetlil Lauko.
Energopomoc je z dlhodobého hľadiska neefektívnym využívaním verejných zdrojov, pretože nepodporuje znižovanie spotreby energie a neprispieva k plneniu záväzkov Slovenska voči EÚ v oblasti zelenej obnovy. Presmerovanie časti týchto finančných prostriedkov do obnovy domov by viedlo k zníženiu emisií skleníkových plynov, zlepšeniu energetickej efektívnosti, zvýšeniu hodnoty nehnuteľností a zlepšeniu komfortu bývania. Takéto investície by zároveň podporili inovácie a technologický pokrok v stavebníctve.
