Obnova budov trápi samosprávy: Prioritou sú školy a úrady

Prieskum Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) odhalil, že obce a mestá najviac potrebujú investovať do rekonštrukcie administratívnych a školských budov.

Content: Bratislava 5. novembra (TASR) - Slovenské mestá a obce sa zhodujú: najväčšiu potrebu obnovy vykazujú školské budovy, administratívne priestory a objekty slúžiace kultúre, športu a rekreácii. Takmer polovica samospráv plánuje v nasledujúcich troch rokoch realizovať výstavbu, rekonštrukciu alebo rozšírenie budov vo svojom vlastníctve. Napriek tomu, takmer všetky sa boria s nedostatkom finančných prostriedkov, časovou tiesňou pri príprave projektovej dokumentácie a komplikovanosťou verejného obstarávania. Tieto zistenia priniesol prieskum Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC), do ktorého sa zapojilo 854 miest a obcí.

Viac ako polovica slovenských samospráv zvažuje investície do verejných budov, pričom by uvítali stabilný a predvídateľný systém výziev na predkladanie projektov. Väčšina z nich plánuje pri realizácii projektov kombinovať grantové zdroje zo štátneho rozpočtu alebo Európskej únie s vlastnými financiami. Viac ako polovica miest a obcí už v uplynulých troch rokoch realizovala obnovu, výstavbu, prístavbu alebo nadstavbu verejnej budovy.

„Až 821 samospráv uviedlo, že vlastní budovu, ktorá si vyžaduje obnovu. To predstavuje alarmujúcich 96,1 % z celkového počtu respondentov,“ upozornil Miroslav Zliechovec, člen predstavenstva SKGBC. Z tohto počtu až 111 uviedlo, že rekonštrukciu si vyžadujú aj pamiatkovo chránené alebo historické objekty.

Samosprávy sú podľa Zliechovca pod silným tlakom, a to z viacerých dôvodov. Európska legislatíva ich zaväzuje k urýchleniu obnovy verejných budov a zvýšeniu ich energetickej efektivity. K rekonštrukciám ich motivujú aj rastúce ceny energií a zlý technický stav mnohých budov. Pre drvivú väčšinu, 804 samospráv, je najväčším problémom nedostatok financií. Ďalšie prekážky predstavujú nedostatok času na prípravu dokumentácie po vyhlásení výzvy, komplikované verejné obstarávanie a nepripravená projektová dokumentácia. Mestá poukazujú aj na legislatívne bariéry, ako sú územné plány alebo nevyjasnené vlastnícke vzťahy k pozemkom. Obce zase trápia chýbajúci odborníci a odborné kapacity.

Prieskum ukázal, že 821 mestám a obciam by výrazne pomohla možnosť získať účelovo viazané externé prostriedky, teda dotácie na prípravu projektovej dokumentácie alebo energetických auditov. „Obnova verejných budov je komplexný proces, ktorý je finančne aj časovo náročný. Preto je kľúčové mať dostatok informácií o pripravenosti samospráv, ich finančných zdrojoch a kapacitách. Prínosné by bolo vytvorenie platformy pre vzdelávanie zástupcov miest a obcí a efektívne prepojenie všetkých inštitúcií a subjektov, ktoré sa na obnove verejných budov podieľajú,“ zdôraznil Zliechovec.

Podľa neho je tiež nevyhnutná systematická a dlhodobá príprava zástupcov samospráv na efektívne čerpanie finančných prostriedkov určených na obnovu týchto budov, ako aj na zavedenie nových nástrojov do praxe, ako sú napríklad investičné plány obnovy budov.