OBRANNÉ VÝDAVKY EÚ: POSILNENIE BEZPEČNOSTI ALEBO OHROZENIE KONKURENCIESCHOPNOSTI?

Zvýšené investície do obrany v EÚ vyvolávajú obavy o konkurencieschopnosť, hoci pre slovenské strojárstvo a elektrotechniku môžu znamenať nové príležitosti.

Content: Bratislava 6. septembra (TASR) – Plány na navýšenie obranných výdavkov v Európskej únii vyvolávajú zmiešané reakcie. Hoci môžu priniesť nové zákazky pre slovenský priemysel, najmä v oblasti strojárstva a elektrotechniky, existujú obavy o ich dopad na celkovú konkurencieschopnosť európskych podnikov. Upozornili na to oslovené slovenské zamestnávateľské zväzy.

Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov, Martin Hošták, vníma rastúce obranné výdavky ako faktor s potenciálnym dvojakým účinkom. „Na jednej strane môžu stimulovať priemysel, podporovať inovácie a vytvárať nové pracovné miesta, najmä ak budú spojené s dlhodobými objednávkami, koordinovaným prístupom a preferenciou európskych dodávateľov,“ uviedol.

Hošták zároveň upozornil, že skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že obranný priemysel má schopnosť absorbovať kapacity z iných odvetví a generovať nové investičné príležitosti. Na druhej strane však rastúce obranné výdavky predstavujú riziko presunu zdrojov od iných dôležitých oblastí a môžu viesť k zvýšeniu nákladov pre podniky.

„Obzvlášť citlivo vnímame súbežnú realizáciu zelenej transformácie, ktorá už teraz predstavuje značnú finančnú a regulačnú záťaž, čím obmedzuje konkurencieschopnosť európskych firiem. Ak sa k tomu pridajú ďalšie povinnosti a rast cien energií, hrozí ďalšie zhoršenie podnikateľského prostredia,“ zdôraznil Hošták.

Výkonný riaditeľ Klubu 500, Tibor Gregor, predpokladá, že zvýšené obranné výdavky budú nepochybne znamenať dodatočnú záťaž pre verejné financie, a teda aj pre daňovníkov a podnikateľské prostredie. „V čase, keď sa európsky priemysel stretáva s extrémne vysokými cenami energií, nákladnými regulačnými požiadavkami vyplývajúcimi z Green Dealu a rastúcou administratívnou záťažou zo strany EÚ, môže ďalšie zvyšovanie výdavkov ohroziť konkurencieschopnosť európskych firiem,“ povedal Gregor.

Klub 500 uznáva dôležitosť obrany a bezpečnosti, no zdôrazňuje, že ich financovanie musí byť nastavené tak, aby neprehlbovalo súčasnú krízu európskeho priemyslu a neobmedzovalo jeho schopnosť investovať do modernizácie, inovácií a pracovných miest.

„Preto považujeme za kľúčové, aby sa súčasne so zvyšovaním obranných výdavkov prijali opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti – predovšetkým zníženie cien energií pre priemysel na úroveň porovnateľnú s kľúčovými konkurentmi mimo EÚ, obmedzenie neustále rastúcej regulačnej záťaže a efektívnejšie využívanie verejných zdrojov vrátane európskych fondov,“ zdôraznil Gregor.

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) tiež potvrdzuje, že zvýšené výdavky na obranu môžu priniesť dodatočné zákazky pre slovenský priemysel, najmä v segmentoch strojárstva a elektrotechniky.

Generálny sekretár APZD, Andrej Lasz, upozornil: „Aj keď je bezpečnosť nepochybne dôležitá, nesmieme zabúdať, že máme len jednu peňaženku. Každé euro investované do zbrojenia nebude k dispozícii na modernizáciu ciest a železníc, rozvoj energetických sietí, vzdelávanie alebo vývoj nových technológií. Práve tieto oblasti rozhodujú o dlhodobej konkurencieschopnosti.“

Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Miriam Filová, dodala: „Európske podniky sa môžu dostať pod značný tlak, pretože budú musieť súčasne zvládať investície do zelenej transformácie, rastúce náklady na energiu, prísne regulačné opatrenia a nepriamo znášať dôsledky vyšších verejných výdavkov na obranu."

Predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, počas nedávnej návštevy Poľska uviedla, že 800 miliárd eur vyčlenených na obranný program EÚ by malo byť investovaných do roku 2030. Poľsko by malo byť najväčším príjemcom prostriedkov z programu SAFE (Security Action for Europe), ktorý má posilniť bezpečnosť Európy prostredníctvom výhodných pôžičiek z rozpočtu EÚ pre členské krajiny.