Obranné výdavky: Slovensko dosiahlo posun v cieľoch NATO
Slovensko vyjednalo predĺženie termínu na dosiahnutie cieľa výdavkov na obranu v NATO, pričom zdôrazňuje národnú suverenitu v rozhodovaní.
Prezident Pellegrini potvrdil, že Slovensko presadzuje jednotný postup a konsenzus v rámci Aliancie ohľadom finančných záväzkov.
Content: Bratislava 24. júna (TASR) – Slovensko spoločne s ďalšími členskými štátmi NATO dosiahlo dohodu o posunutí termínu pre splnenie cieľa obranných výdavkov na úrovni piatich percent HDP. Pôvodný päťročný horizont bol predĺžený na desať rokov, teda do roku 2035. Oznámil to prezident SR Peter Pellegrini v Bratislave pred odletom na summit NATO v Haagu.
Pellegrini zdôraznil, že Slovensko kladie dôraz na dosiahnutie konsenzu medzi všetkými členskými krajinami Aliancie. „Slovensko nebude prekážkou prijatiu záverečnej deklarácie, ak s ňou budú súhlasiť všetci členovia,“ uviedol a dodal, že postoj Slovenska je jednotný a konzultovaný s vládou.
Slovenská republika naďalej presadzuje dlhší časový rámec na dosiahnutie cieľov a zachováva si právo suverénne rozhodovať o tom, či jej verejné financie umožnia navýšenie výdavkov na obranu. Pellegrini dodal: „Ak k navýšeniu dôjde, Slovensko bude prioritne investovať do duálnych projektov, ako je zlepšenie infraštruktúry.“
„Slovensko nepodporí rozsiahle zbrojenie,“ zdôraznil Pellegrini. Spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) informovali, že navrhované závery nestanovujú konkrétne ročné objemy navýšenia výdavkov, čo členským krajinám ponecháva voľnosť pri určovaní tempa. Podľa nich ide o ďalšiu zmenu, ktorú sa podarilo dohodnúť aj vďaka snahe Slovenska.
V Haagu sa začína 34. summit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri formálne schvália záväzok k výraznému zvýšeniu obranných výdavkov až na päť percent HDP ročne.
Bývalý holandský premiér Mark Rutte bude mať na summite premiéru v úlohe generálneho tajomníka NATO. Zúčastnia sa ho premiéri a prezidenti všetkých 32 členských štátov, vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, premiér Nového Zélandu Christopher Luxon, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.
