Oceliarsky sektor EÚ pod tlakom: Výzvy a riešenia pre slovenské hutníctvo

Európski výrobcovia ocele čelia kombinácii nepriaznivých faktorov, vrátane čínskej nadvýroby, rastúcich cien energií a dopadov amerických ciel. Ministerstvo hospodárstva SR reaguje na aktuálne výzvy a hľadá cesty k ochrane domáceho priemyslu.

Content:

Bratislava (TASR) – Európsky oceliarsky priemysel sa nachádza v zložitej situácii a Ministerstvo hospodárstva (MH) SR si uvedomuje potrebu komplexného prístupu k riešeniu problémov. Hovorkyňa MH SR, Mária Pavlusík, zdôraznila, že kľúčovými faktormi ovplyvňujúcimi konkurencieschopnosť európskych oceliarov sú najmä nadmerná produkcia ocele v Číne, vysoké náklady na energie v Európe a zavedenie 25-percentných ciel na oceľ a hliník zo strany USA. Reagovala tak na výzvu opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) na úplný zákaz dovozu ocele z Ruska, čo by podľa nich pomohlo európskym výrobcom.

Pavlusík pripomenula, že rozsiahle sankcie EÚ už v súčasnosti zakazujú dovoz ocele a oceľových produktov z Ruskej federácie. Výnimku tvoria len obmedzené kvóty pre vybrané polotovary, ktoré boli zavedené ako kompromis po dohode všetkých členských štátov EÚ, vrátane sankčných balíkov z rokov 2022 a 2023. Niektoré krajiny mali pri rokovaniach výhrady voči prísnejším obmedzeniam, Slovensko medzi nimi nebolo.

Dovoz surového železa z Ruska je obmedzený výnimkou platnou do roku 2028 s postupne klesajúcou kvótou. Aj s touto výnimkou je dovoz obmedzený. Predtým väčšina surového železa pochádzala z Ukrajiny, krajín EÚ, Juhoafrickej republiky a Nórska. Hovorkyňa dodala, že kvóty sa každoročne znižujú a niektoré zaniknú do konca roka 2025. Navyše, čerpanie kvót na úrovni EÚ nedosahuje maximálne limity a časť objemu zostáva nevyužitá.

Európska komisia (EK) spustila verejnú konzultáciu s cieľom získať podnety od zainteresovaných strán z oceliarskeho priemyslu – výrobcov, spracovateľov a európskych asociácií. Cieľom je definovať budúce opatrenia na ochranu oceliarskeho sektora EÚ pred nekalými obchodnými praktikami a negatívnymi dopadmi globálnej nadvýroby. Verejnosť sa môže zapojiť do 18. augusta. Získané informácie majú pomôcť pri hľadaní náhrady za súčasné ochranné opatrenia EÚ, ktoré sa týkajú dovozu určitých výrobkov z ocele a končia 30. júna 2026.

„Slovensko sa pripojilo k francúzskej iniciatíve na ochranu oceliarskeho priemyslu a spoločne s ďalšími západoeurópskymi štátmi požaduje zníženie dovozných kvót oslobodených od cla o 40 až 50 % od januára 2026. Toto opatrenie má zároveň reagovať na pokles dopytu po oceli v EÚ,“ uviedla Pavlusík.

Ministerstvo hospodárstva SR aktívne komunikuje s výrobcami ocele, aby koordinovane presadzovalo ich záujmy na úrovni EÚ. Považuje za dôležité, aby sa rozhodnutia prijímali racionálne a na základe dát.

Podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík (PS) na tlačovej konferencii vyzval premiéra Roberta Fica a jeho vládu, aby začali presadzovať skutočné ekonomické záujmy Slovenska. Namiesto snahy o závislosť na ruských palivách by mal presadzovať úplný zákaz dovozu ocele z Ruska. Prijaté sankcie síce obsahujú kvóty, tie sú však podľa Hojsíka príliš vysoké a ohrozujú európskych producentov.