OH Paríž 2024: Nečakaný finančný prebytok 76 miliónov eur!
Olympijské hry v Paríži priniesli nečakaný finančný zisk! Čo s ním plánujú organizátori a ako to ovplyvní budúcnosť francúzskeho športu?
Rok pred štartom hier hlási Paríž prekvapujúco vysoký finančný prebytok, ktorý výrazne presahuje očakávania organizátorov.
Content: Paríž, 9. júna (TASR) – Olympijské a paralympijské hry v Paríži 2024 prekvapili pozitívnym finančným výsledkom. Predseda organizačného výboru Tony Estanguet oznámil, že hry vygenerovali prebytok vo výške 76 miliónov eur, ktorý poputuje naspäť do športu.
Len rok pred úvodným ceremoniálom hier tak Paríž prekvapuje priaznivou správou, ktorá prekonala všetky predchádzajúce odhady. Estanguet zdôraznil, že ide o trojnásobok pôvodných prognóz a konečná suma sa môže do uzávierky účtov 17. júna ešte zvýšiť. "Tento pozitívny vývoj nám umožňuje prezentovať konsolidovaný prebytok vo výške približne 76 miliónov eur," uviedol Estanguet. K tomuto úspechu prispeli výhodné výmenné kurzy, vysoký záujem o vstupenky a tržby z predaja suvenírov.
Finančný riaditeľ COJOP Fabrice Lacroix spresnil, že celkové príjmy dosiahli 4,49 miliardy eur, zatiaľ čo výdavky sa pohybovali na úrovni 4,41 miliardy eur. Pôvodný rozpočet predložený v kandidatúre rátal so sumou 3,2 miliardy eur, ktorá bola v roku 2018 navýšená na 3,8 miliardy eur.
Organizátori zdôraznili, že príjmy pochádzali prevažne zo súkromných zdrojov – sponzoringu, príspevkov Medzinárodného olympijského výboru a predaja vstupeniek. Verejné financovanie, zamerané najmä na infraštruktúru, bolo zahrnuté v štátnom rozpočte na rok 2025 vo výške 2,46 miliardy eur. Predseda francúzskeho Najvyššieho kontrolného úradu Pierre Moscovici však v marci upozornil, že reálne verejné náklady môžu dosiahnuť 3 až 5 miliárd eur.
V kontexte prísnej kontroly financovania športu sa olympijský projekt v Paríži javí ako príklad rozpočtovej disciplíny, najmä v porovnaní s majstrovstvami sveta v ragby, ktoré sa konali pred dvoma rokmi. Moscovici v apríli kritizoval organizátorov ragbyového turnaja za manažérske pochybenia a netransparentné rozhodovanie, ktoré viedli k deficitu 35 miliónov eur. Hlavným aktérom škandálu bol bývalý riaditeľ Claude Atcher, ktorý bol v roku 2022 odvolaný pre autoritatívny štýl riadenia a podozrivé finančné praktiky.
Prebytok z parížskych hier má jasne definovaný cieľ. Šesťdesiat percent prostriedkov poputuje do nadačného fondu Paris 2024, ktorý spravuje spolu s Francúzskym olympijským a športovým výborom (CNOSF), Paralympijským výborom, mestom Paríž a regiónom Île-de-France. Dvadsať percent získa priamo CNOSF a zvyšných 20 percent poputuje Medzinárodnému olympijskému výboru. Navyše, 5 miliónov eur je vyčlenených na symbolické opätovné inštalovanie olympijského ohňa v záhradách Tuileries počas nasledujúcich troch letných sezón.
Tento pozitívny vývoj prichádza v čase personálnych zmien vo vedení francúzskeho športu. Po neúspešnej kandidatúre Davida Lappartienta do MOV sa očakáva jeho odchod z postu predsedu CNOSF. Jeho pravdepodobnou nástupkyňou bude bývalá tenistka a exministerka športu Amélie Oudéaová-Castérová. Jej jediný protikandidát Didier Séminet svoju kandidatúru stiahol, pričom proces označil za „nespravodlivý“.
Oudéaová-Castérová má silnú podporu športovej aj politickej sféry. Novým generálnym riaditeľom CNOSF bol pred viac než mesiacom menovaný Cyril Linette, ktorý nahradil Martina Fourcada. Ten sa rozhodol viesť kandidatúru na zimné olympijské hry v roku 2030 vo francúzskych Alpách.
