Opozícia kritizuje vládny plán energopomoci: Obavy z rozsahu a zberu dát
Opozícia ostro kritizuje vládny návrh energopomoci. Obáva sa rozsiahleho zberu dát a nedostatočného zamerania na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Opozícia vyjadrila vážne výhrady voči rozsahu navrhovanej energopomoci a zároveň upozornila na potenciálne riziká spojené so zberom osobných údajov.
Content: Bratislava – Opozičné strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Progresívne Slovensko (PS) vo štvrtok ostro skritizovali vládny zákon o adresnej energopomoci, ktorý schválila vláda. Podľa ich názoru je plánované dotovanie 90 % domácností neefektívne a predstavuje plytvanie verejnými zdrojmi v čase, keď by sa mala štátna kasa konsolidovať. Opozícia navrhuje výrazné zúženie rozsahu pomoci. Zároveň vyjadrila obavy z rozsiahleho zberu informácií o domácnostiach, ktorý by podľa nich mohol viesť k zneužitiu osobných údajov.
„Namiesto cielenej pomoci vláda zavádza povinné špicľovanie občanov. Zákon sa nezameriava na reálnu pomoc, ale skôr na získavanie citlivých informácií o ľuďoch,“ vyhlásil poslanec za PS Ján Hargaš.
Podľa Hargaša sa z Ministerstva hospodárstva stane obrovská databáza citlivých údajov o príjmoch a majetku občanov, bez ohľadu na to, či pomoc reálne potrebujú. „Vláda zrušila možnosť odmietnuť tento zber údajov, ktorú sme presadili v pôvodnom zákone. Ľudia tak nemajú možnosť chrániť svoje súkromie,“ dodal Hargaš. Poslanec za SaS Marián Viskupič zdôraznil, že zákon umožňuje zhromažďovať a spájať citlivé údaje, čo vytvára reálne riziko ich zneužitia.
Opozícia kritizuje aj samotný rozsah energopomoci, ktorý má byť upravený vládnym nariadením. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) uviedla, že dotácie by sa mali týkať až 90 % domácností. Predbežné odhady hovoria, že štát by mal na energiu pre domácnosti v budúcom roku vynaložiť viac ako 400 miliónov eur. Viskupič upozornil, že pri nesprávnom nastavení vládneho nariadenia by táto suma mohla byť ešte vyššia. SaS navrhuje dotovať len najzraniteľnejšie domácnosti, podobne ako v Českej republike, čo by si vyžadovalo rezervu v štátnom rozpočte okolo 120 miliónov eur.
Ministerka Saková sa pri predstavovaní zákona venovala aj otázke bezpečnosti a ochrany údajov. „Register odberných miest bude prevádzkovaný v cloude s najvyššími bezpečnostnými štandardmi, v súlade so zákonom o kybernetickej bezpečnosti a ochrane osobných údajov,“ uistila Saková.
