Orbán kritizuje pôžičku Ukrajine: Riskujeme vojnu, tvrdí
Viktor Orbán varuje, že finančná pomoc Kyjevu, financovaná spoločným dlhom, môže Európu zatiahnuť do vojny.
Maďarský premiér ostro vystúpil proti plánu EÚ požičať Ukrajine peniaze, hoci sa na spoločnom dlhu Maďarsko podieľať nebude.
Content: Budapešť, 19. decembra (TASR) – Po skončení summitu Európskej rady v Bruseli maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval dohodu o poskytnutí finančnej pomoci Ukrajine prostredníctvom spoločného dlhu. Podľa jeho slov toto rozhodnutie zvyšuje riziko vojenského konfliktu v Európe. Zatiaľ čo Česká republika, Slovensko a Maďarsko sa na spoločnom dlhovom programe nebudú podieľať, český premiér Andrej Babiš zdôraznil odlišnosť postoja Česka od Slovenska a Maďarska, ktoré závery Európskej rady nepodporili. Informuje o tom portál Politico.
„Vyzerá to ako pôžička, ale je jasné, že Ukrajina ju nikdy nebude môcť splatiť. V podstate ide o stratu peňazí. A tí, ktorí túto pôžičku presadzujú, budú niesť zodpovednosť a finančné následky,“ vyhlásil Orbán.
Napriek tomu, že sa Maďarsko na spoločnom dlhu nepodieľa, Orbán ostro kritizoval rozhodnutie o pôžičke. „Pôžička vyžadovala jednomyseľnosť, no nakoniec sme sa vzdali práva veta a získali sme za to výnimku,“ vysvetlil Orbán.
Hoci Orbán vníma dohodu ako zlú, reparačnú pôžičku z ruských aktív v Európe by považoval za ešte horšiu.
„Reparačná pôžička by znamenala okamžitú vojnu. Predstavte si: dve strany bojujú. Vy, ako tretia strana, prídete, zoberiete jednej strane obrovské množstvo peňazí a dáte ich jej nepriateľovi. Čo to je? To je vojna,“ argumentoval maďarský premiér.
Babiš zdôraznil, že jeho postoj sa líši od postojov Orbána a slovenského premiéra Roberta Fica. „Česká republika má iný postoj ako Maďarsko a Slovensko. Tieto dve krajiny de facto odmietli závery Rady. My sme ich odsúhlasili, ale s podmienkou, že za úvery neručíme,“ povedal Babiš. Odmietnutie záruk odôvodnil snahou o ochranu českých financií.
Babiš tiež spochybnil načasovanie finančnej pomoci pre Ukrajinu v kontexte očakávaných mierových rokovaní. „Ak sme tak blízko mieru, nedáva mi zmysel schvaľovať peniaze až na roky 2026 a 2027,“ uzavrel.
