Orbán zisťoval v Moskve možné reakcie na použitie ruských aktív pre Ukrajinu
Orbán sa obáva možných protiopatrení zo strany Ruska, ak EÚ siahne na zmrazené aktíva. Budapešť nechce byť súčasťou krokov, ktoré by vnímala ako "kradnutie" peňazí.
Maďarský premiér Viktor Orbán sa obrátil na Rusko s otázkou, aké kroky by Moskva podnikla, ak by Európska únia využila zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine.
Content: Budapešť (TASR) – Viktor Orbán, predseda maďarskej vlády, inicioval kontakt s ruskými predstaviteľmi, aby zistil, aká by bola reakcia Moskvy v prípade, že by Európska únia rozhodla o použití zmrazených ruských aktív na financovanie pomoci Ukrajine. Orbán sa konkrétne zaujímal o to, či by Rusko v odvete nekonfiškovalo majetok maďarských spoločností pôsobiacich na jeho území. Informáciu priniesol server telex.hu a potvrdil ju spravodajca TASR v Budapešti.
Orbán túto otázku nastolil počas štvrtkového 23. zasadnutia Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT). Bližšie nešpecifikoval, akú odpoveď od Moskvy dostal, ani s kým konkrétne v tejto veci komunikoval.
Európska komisia zvažuje návrh, podľa ktorého by sa zaistené ruské aktíva poskytli Ukrajine vo forme pôžičky. Tú by Ukrajina splatila až po tom, čo by Rusko uhradilo vojnové reparácie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že v takomto prípade by nedošlo k formálnej konfiškácii ruského majetku.
Väčšina týchto aktív ruskej centrálnej banky je uložená v Belgicku a je zmrazená v súlade so sankčným režimom EÚ, ktorý sa konsenzuálne obnovuje každých šesť mesiacov. Belgické úrady majú obavy z priamej konfiškácie ruských aktív, aby sa predišlo budúcim nárokom na odškodnenie zo strany Moskvy. Rovnako sa obávajú, že by takýto krok mohol narušiť dôveru v Belgicko ako bezpečné miesto pre ukladanie financií.
Portál Politico informoval, že v Bruseli sa diskutuje o možnosti schvaľovania sankcií voči Rusku kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti, s cieľom obísť prípadné maďarské veto. Orbán po poslednom summite EÚ vyhlásil, že „nie sme zlodeji“ a s konfiškáciou ruských peňazí nesúhlasí.
„Maďarsko nikdy nebude súčasťou žiadneho rozhodnutia, ktoré by bralo peniaze niekoho iného, to je isté,“ vyjadril sa Orbán po nedávnom summite v Kodani na otázku, či takýto plán zablokuje, alebo sa ho jednoducho nezúčastní.
Konferencia MÁÉRT, platforma pre dialóg medzi maďarskou vládou a zahraničnými Maďarmi, bola založená 20. februára 1999. Vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya v roku 2004 prerušila sériu jej zasadnutí a hľadala alternatívne formy konzultácií s organizáciami zahraničných Maďarov. Od roku 2010 však MÁÉRT opäť pravidelne zasadá.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
