OSN opätovne žiada USA o zrušenie embarga voči Kube
OSN opätovne vyzýva USA na zrušenie embarga voči Kube. Rezolúciu podporila väčšina krajín, no hlasovanie odhalilo aj rozdiely v názoroch.
Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu s podporou 165 krajín, ktorá žiada Spojené štáty o ukončenie hospodárskeho embarga voči Kube.
Content: New York 29. októbra (TASR) – Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v stredu prijalo rezolúciu, ktorá vyzýva Spojené štáty americké na zrušenie ekonomického embarga voči Kube. Išlo už o 33. takýto apel. Informuje o tom agentúra AP.
Rezolúcia, ktorá nie je právne záväzná, získala podporu 165 členských štátov. Proti hlasovalo sedem krajín a 12 sa zdržalo. V porovnaní s minulým rokom, keď rezolúciu podporilo 187 štátov a proti boli len USA a Izrael (Moldavsko sa zdržalo), sa zoznam krajín nesúhlasiacich s rezolúciou rozšíril. Medzi štáty, ktoré tentokrát hlasovali proti, patrili aj Argentína, Ukrajina a Maďarsko.
Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez v pondelkovom rozhovore pre AP obvinil USA z vyvíjania nátlaku na jednotlivé krajiny s cieľom ovplyvniť ich hlasovanie. Podľa jeho slov niektorí zástupcovia, predovšetkým z Európy, uviedli, že americké ministerstvo zahraničia ich priamo žiadalo o hlas proti rezolúcii.
Veľvyslanec USA pri OSN, Mike Waltz, označil hlasovanie za každoročné "politické divadlo" organizované Kubou. Tvrdí, že cieľom Kuby je "vykresliť sa ako obeť agresie", pričom sa zároveň otvorene prezentuje ako nepriateľ Spojených štátov.
Kuba čelí od roku 2020 vážnej hospodárskej a energetickej kríze, ktorá sa prejavuje poklesom HDP, častými výpadkami elektriny, nedostatkom potravín a rastúcou infláciou. To viedlo k emigrácii státisícov Kubáncov, z ktorých mnohí smerujú do USA.
Kubánska vláda pripisuje tieto problémy dopadom pandémie COVID-19, americkým sankciám a ďalším externým faktorom. Podľa kubánskych údajov sankcie USA spôsobili Kube od marca 2024 do februára 2025 straty presahujúce 7,5 miliardy dolárov, čo predstavuje nárast o 49% oproti predchádzajúcemu roku.
Spojené štáty zaviedli prvé obmedzenia voči Kube v roku 1960 ako reakciu na revolúciu vedenú Fidelom Castrom a následné znárodnenie majetku amerických spoločností a občanov. Embargo bolo rozšírené o dva roky neskôr.
V júli 2016 došlo k obnoveniu diplomatických vzťahov medzi Kubou a USA za vlády prezidentov Raúla Castra a Baracka Obamu. V tom istom roku sa USA prvýkrát zdržali hlasovania o rezolúcii VZ OSN vyzývajúcej na ukončenie embarga.
Avšak, Obamov nástupca Donald Trump kritizoval stav ľudských práv na Kube a USA od roku 2017 opäť začali hlasovať proti rezolúcii.