OSN si pripomína 80. výročie Charty: Od mieru k udržateľnosti
Osemdesiat rokov od založenia OSN: Ako sa organizácia vyrovnáva s novými globálnymi výzvami a aké sú jej priority do budúcnosti?
Organizácia Spojených národov, globálna platforma pre dialóg a spoluprácu, oslavuje 80 rokov od vstupu Charty OSN do platnosti.
Content: New York/Bratislava 24. októbra (TASR) – Svetová organizácia, ktorá dnes združuje 193 suverénnych štátov, vznikla 24. októbra 1945. Predchodcom OSN bola Spoločnosť národov, zriadená po prvej svetovej vojne na základe Versaillskej zmluvy z roku 1919, ktorá však svoju činnosť ukončila v roku 1946.
Základným pilierom OSN je Charta OSN, ktorej platnosť nadobudla pred 80 rokmi. Valné zhromaždenie OSN uznesením zo 6. decembra 1971 ustanovilo 24. október ako Deň OSN.
Generálny tajomník OSN António Guterres v posolstve k 80. výročiu zdôraznil: „Osem desaťročí sme spoločne pracovali na upevňovaní mieru, znižovaní chudoby a hladu, ochrane ľudských práv a budovaní trvalo udržateľného sveta. Do budúcna čelíme obrovským výzvam – eskalujúce konflikty, klimatické zmeny, nové technológie a ohrozenie samotnej štruktúry našej organizácie. Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, sa svet musí spojiť a riešiť problémy, ktoré žiadny štát nedokáže zvládnuť sám.“
Zakladajúca konferencia OSN sa konala v San Franciscu od 25. apríla do 26. júna 1945 za účasti 50 krajín, medzi nimi aj Československa. Medzi 283 delegátmi boli aj štyria Slováci: Vladimír Hurban, Ivan Krno, Ján Papánek a Ernest Šturc. Na konferenciu bolo akreditovaných 1500 novinárov a pozvaných 1200 čestných hostí. Svetová tlač vtedy označila San Francisco za „hlavné mesto budúcnosti ľudstva“.
Po deviatich týždňoch náročných rokovaní prijali účastníci konferencie Chartu OSN. Slávnostné podpísanie sa uskutočnilo v záverečný deň konferencie, 26. júna 1945. Za Československú delegáciu Chartu podpísal minister zahraničných vecí Jan Masaryk. Charta OSN nadobudla právnu účinnosť 24. októbra 1945, po ratifikácii väčšinou zakladajúcich členov. Slovenská republika sa stala členom OSN 19. januára 1993 ako nástupnícky štát.
Zakladajúci členovia sa v Charte OSN zaviazali udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, podporovať sociálny pokrok, zlepšovať životné podmienky a chrániť ľudské práva. 24. október je nielen Dňom OSN, ale aj dňom narodenia slovenského diplomata Jána Papánka (24. október 1896 – 30. november 1991), jedného zo 14 spoluautorov Charty OSN a prvého veľvyslanca Československa pri OSN.
Pojem „Spojené národy“ prvýkrát navrhol americký prezident Franklin D. Roosevelt a bol použitý v Deklarácii Spojených národov z 1. januára 1942, v ktorej sa zástupcovia 26 štátov zaviazali pokračovať v spoločnom boji proti mocnostiam Osi, vojensko-politickému zoskupeniu Nemecka, Talianska a Japonska.
Na prvom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v Londýne v januári 1946 bolo rozhodnuté, že sídlo organizácie bude v New Yorku. Alternatívami boli Philadelphia, Boston a San Francisco. O New Yorku rozhodol finančný dar vo výške 8,5 milióna dolárov od amerického finančníka a filantropa Johna Rockefellera ml. Prvý generálny tajomník OSN, Nór Trygve Lie (vo funkcii 1946-1952), položil základný kameň sídla organizácie 24. októbra 1949 a o necelý rok neskôr, v auguste 1950, sa zamestnanci sekretariátu začali sťahovať do nových priestorov.
Hlavné orgány OSN sú Valné zhromaždenie (VZ OSN), Bezpečnostná rada (BR OSN), Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC) a Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku, s výnimkou ICJ, ktorý má sídlo v Haagu v Holandsku. Okrem sídla v New Yorku má OSN regionálne kancelárie v Ženeve, Viedni a Nairobi. Úradnými jazykmi OSN sú angličtina, arabčina, čínština, francúzština, ruština a španielčina.
Začiatkom septembra sa oficiálne začalo 80. zasadnutie VZ OSN, ktorému bude nasledujúci rok predsedať bývalá ministerka zahraničných vecí Nemecka Annalena Baerbocková. Vo funkcii vystriedala Kamerunčana Philémona Yanga.
Baerbocková je prvou ženou zo skupiny západoeurópskych štátov, ktorá zastáva túto funkciu, a celkovo piatou ženou, ktorá vedie VZ. Vo veku 44 rokov je tiež jednou z najmladších líderiek, ktoré túto funkciu získali. Medzi priority jej predsedníctva patrí zefektívnenie organizácie, presadzovanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a premena VZ na „skutočne inkluzívne fórum“.
