OSN: Svet čelí katastrofám, potrebné sú investície do prevencie

Organizácia Spojených národov varuje pred rastúcimi nákladmi na katastrofy a vyzýva na zvýšenie investícií do prevencie, najmä v rozvojových krajinách.

Content:

New York, 12. októbra (TASR) – Už od roku 1989 si svet 13. októbra pripomína Medzinárodný deň znižovania rizika katastrof, iniciovaný Organizáciou Spojených národov (OSN). Cieľom je zvýšiť povedomie o rizikách a podporiť komunity v snahe znížiť svoju zraniteľnosť.

Tento deň slúži na to, aby sa verejnosť zamerala na praktické kroky, ktoré môžu zmierniť dopady katastrof. Je to príležitosť učiť sa o prevencii a o tom, ako reagovať na krízové situácie.

Konferencia OSN o znižovaní rizika katastrof v Sendai (Japonsko) v roku 2015 pripomenula, že prírodné katastrofy najviac postihujú lokálne komunity, spôsobujú straty na životoch a narúšajú ekonomickú a sociálnu stabilitu. Klimatické zmeny situáciu zhoršujú, negatívne ovplyvňujú investície do trvalo udržateľného rozvoja a bránia dosahovaniu stanovených cieľov.

OSN zdôrazňuje potrebu urgentného posilnenia lokálnych kapacít. Krajiny čelia čoraz častejším a intenzívnejším prírodným udalostiam, ktoré sú dôsledkom extrémneho počasia a nedostatočného plánovania. Rámec znižovania rizika katastrof sa zameriava na riziká spôsobené ľudskou činnosťou aj prírodnými javmi, vrátane environmentálnych, technologických a biologických hrozieb.

Globálne náklady na odstraňovanie následkov katastrof dramaticky rastú. V rokoch 1970 až 2000 sa priame náklady pohybovali v priemere medzi 70 a 80 miliardami dolárov ročne. V období 2001 až 2020 sa táto suma zvýšila na 180 až 200 miliárd dolárov ročne.

Skutočné náklady sú však oveľa vyššie. Ak sa zohľadnia nepriame škody, reťazové reakcie a dopady na ekosystémy, celkové náklady presahujú 2,3 bilióna dolárov ročne. Správa "Odolnosť sa vypláca: Financovanie a investovanie do našej budúcnosti" (Global Assessment Report 2025) zdôrazňuje, že inteligentné investície môžu zastaviť cyklus katastrof, zadlženosti a humanitárnych kríz.

Ázia zaznamenáva najviac úmrtí a ekonomických strát spojených so záplavami. Priemerné ročné straty spôsobené tropickými cyklónami sa odhadujú na 119,5 miliardy dolárov. Počet zaznamenaných období sucha sa za posledných 20 rokov zvýšil o 29 percent. Rastúce náklady na katastrofy odrážajú vplyv klimatických zmien a nesprávnych rozhodnutí v oblasti rozvoja.

Najviac trpia rozvojové krajiny, zatiaľ čo bohatšie štáty čelia značným finančným stratám. Investície do znižovania rizika katastrof (DRR) sú však stále nedostatočné. Na DRR sa vyčleňuje menej ako jedno percento verejných rozpočtov a iba 2 percentá projektov oficiálnej rozvojovej pomoci zahŕňali ciele súvisiace s DRR v rokoch 2019 – 2023. Okrem toho klesajú finančné prostriedky na humanitárnu pripravenosť.

Verejné aj súkromné ekonomické stratégie často ignorujú riziká katastrof. Súkromný sektor, ktorý kontroluje 75 percent investícií, často prehliada klimatické hrozby, čím zvyšuje zraniteľnosť a potenciálne straty. OSN zdôrazňuje, že národné stratégie musia integrovať DRR a vlády by mali posilniť úlohu súkromného sektora prostredníctvom regulácií, sprístupňovania údajov o rizikách a poskytovania stimulov na podporu odolných investícií.

Tohtoročná kampaň sa zameriava na dve hlavné opatrenia:

- Zvýšenie financovania DRR vo verejných aj medzinárodných rozpočtoch.

- Zabezpečenie, aby všetky rozvojové a súkromné investície zohľadňovali riziká a odolnosť.

Zdroje: www.un.org, www.undrr.org, www.britannica.com