Pamätník pre ženy z tovární v rozpore s očakávaniami
Bronzové cievky mali uctiť pamiatku tisícov žien, no vyvolali vlnu kritiky. Bývalé pracovníčky sa cítia nedocenené a žiadajú adekvátnejšiu reprezentáciu.
Nový pamätník v Londonderry, venovaný ženám pracujúcim v textilných továrňach, vyvolal rozporuplné reakcie, pričom niektoré bývalé pracovníčky vyjadrujú sklamanie.
Content: Londonderry, 9. júla (TASR) – V severoírskom meste Londonderry bol po dlhých rokoch plánovania odhalený pamätník venovaný ženám, ktoré v minulosti pracovali v miestnych továrňach na výrobu košieľ. Dielo, pozostávajúce z troch bronzových cievok nití, má pripomínať obdobie, kedy bolo mesto vďaka desiatkam tovární svetovým centrom výroby košieľ, ako informuje denník The Guardian.
Pamätník, dosahujúci výšku 2 až 3,5 metra, bol umiestnený na námestí Harbour Square. Jeho cieľom bolo pripomenúť prácu tisícov žien a dievčat, ktoré sa zaslúžili o rozvoj mesta.
Napriek tomu, niektoré bývalé pracovníčky vyjadrili nad pamätníkom sklamanie. Kritizujú, že abstraktná forma cievok nití namiesto figurálnych zobrazení žien, nep dostatočne reprezentuje ich historickú úlohu. „Očakávali sme viac, toto nás sklamalo a cítime sa prehliadané,“ povedala Clare Mooreová, bývalá zamestnankyňa jednej z tovární.
Pred oficiálnym odhalením pamätníka v júni zorganizovali nespokojné ženy protest s transparentmi s nápisom „Tieto dievčatá z továrne hovoria nie“. Argumentujú, že s nimi neboli vedené žiadne zmysluplné konzultácie a že bronzové cievky sa ani nepodobajú tým, ktoré sa v továrňach skutočne používali.
Mestská rada dúfala, že dielo, ktoré stálo 187 000 libier, uzavrie 20-ročnú snahu o vyjadrenie priemyselného dedičstva mesta prostredníctvom verejného umenia. Rada pamätník označila za „vhodnú poctu“ a tvrdí, že s bývalými pracovníčkami aktívne spolupracovala.
Autor projektu, Chris Wilson, uviedol, že odhaleniu pamätníka predchádzali rozsiahle konzultácie, trvajúce minimálne dva roky, vrátane celodenného workshopu, na ktorom bol model diela predstavený desiatkam bývalých zamestnankýň. Počas workshopu vraj neboli vznesené žiadne zásadné námietky.
Hoci súsošie nie je figurálne, Wilson ho opisuje ako „takmer antropomorfné“, pripomínajúce skupinu ľudí s textúrami a tieňmi, ktoré majú vyvolávať spomienky. „Továrne už síce neexistujú, ale počas rozhovorov s dámami som spoznal ich spomienky a priateľstvá,“ dodal Wilson.
