Panama odmieta tlak USA kvôli Číne, hovorí o vyhrážkach vízami
Prezident Mulino tvrdí, že americkí predstavitelia sa vyhrážajú zrušením víz. Dôvodom má byť snaha USA obmedziť vplyv Číny v Paname.
Panamský prezident José Raúl Mulino obvinil predstaviteľov USA z vyhrážania sa zrušením víz pre panamských úradníkov v súvislosti s rastúcim tlakom na obmedzenie vzťahov s Čínou.
Content: Panama (TASR) – Prezident José Raúl Mulino verejne obvinil americké úrady z toho, že sa vyhrážajú zrušením víz panamským predstaviteľom. Podľa prezidenta ide o reakciu na snahu Panamy udržiavať obchodné vzťahy s Čínou, čo sa nepáči administratíve Donalda Trumpa. Informáciu priniesla agentúra AP.
Počas pravidelnej tlačovej konferencie Mulino, bez predloženia konkrétnych dôkazov, uviedol, že predstaviteľ americkej ambasády sa vyhrážal zrušením víz. Označil to za konanie, ktoré „nezodpovedá dobrým vzťahom, o ktoré sa snažím so Spojenými štátmi udržiavať.“ Meno spomínaného úradníka nezverejnil.
Americký veľvyslanec v Paname, Kevin Marino Cabrera, reagoval vyhlásením, v ktorom zdôraznil, že „vízum je výsada, nie právo.“ Odkázal na septembrové oznámenie ministerstva zahraničných vecí USA o zámere obmedziť víza pre občanov stredoamerických krajín, ktorí konajú v mene Komunistickej strany Číny a podkopávajú demokraciu v regióne, alebo ktorí s touto stranou udržiavajú blízke vzťahy.
„Môžu udeľovať a odoberať víza komukoľvek, ale nemôžu sa vyhrážať, že ak neurobíte to, čo chceme, víza vám zrušíme,“ povedal Mulino. Zdôraznil, že základný problém, konflikt medzi USA a Čínou, „nie je záležitosťou Panamy.“
Agentúra AP pripomína, že Panama je obzvlášť citlivá na súperenie medzi Washingtonom a Pekingom, a to najmä kvôli strategickému významu Panamského prieplavu. Mulino ubezpečil, že Panama si zachováva neutralitu prieplavu.
Návšteva amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia vo februári bola spojená s výzvou Paname, aby obmedzila vplyv Číny na prieplav. Panama odmietla obvinenia z vplyvu Pekingu na prevádzku prieplavu, ale nakoniec ustúpila tlaku USA a predala koncesiu spoločnosti so sídlom v Hongkongu, ktorá prevádzkovala prístavy na oboch koncoch prieplavu, americkému konzorciu.
