Parlament Republiky Srbskej zrušil kontroverzné zákony
Zrušenie sporných zákonov a menovanie novej prezidentky nastalo po mesiacoch politického napätia. Čo to znamená pre budúcnosť Bosny a Hercegoviny?
Parlament Republiky Srbskej (RS) v Bosne a Hercegovine vymenoval Anu Trišičovú Babičovú, dlhoročnú poradkyňu Milorada Dodika, za dočasnú prezidentku do volieb naplánovaných na 23. novembra.
Content: Sarajevo, 20. októbra (TASR) – Po mesiacoch politického manévrovania Milorad Dodik nepriamo uznal koniec svojho mandátu prezidenta Republiky Srbskej a zastavil priame snahy o podkopávanie ústavného usporiadania Bosny a Hercegoviny. Informovala o tom chorvátska agentúra HINA, ktorá naznačuje, že za týmto obratom môže byť aj zmena prístupu americkej diplomacie.
Sobotňajšie zasadnutie bosnianskosrbského parlamentu prinieslo vymenovanie Any Trišičovej Babičovej, Dodikovej blízkej spolupracovníčky, do funkcie úradujúcej prezidentky do novembrových volieb. Vymenovanie predchádzala celodenná diskusia.
Na rovnakom zasadnutí poslanci zrušili šesť zákonov schválených v decembri minulého roka, ktoré fakticky smerovali k odštiepeniu RS od Federácie Bosny a Hercegoviny, vrátane hrozieb použitia sily.
Tieto zákony už predtým zamietol Ústavný súd Bosny a Hercegoviny a nikdy neboli uvedené do platnosti. Paradoxom je, že rozhodnutie o vymenovaní Trišičovej Babičovej prijala tá istá Dodikom kontrolovaná väčšina, ktorá predtým schválila a následne zrušila spomínanú kontroverznú legislatívu, uvádza HINA.
Opozičné strany, ktoré hlasovanie bojkotovali, označili celú situáciu za "úplne schizofrenickú". Poukázali na to, že tí, ktorí predtým zakazovali prácu štátnych justičných a policajných inštitúcií v RS a hrozili väzením za neuposlúchnutie, teraz rušia tieto rozhodnutia s odôvodnením, že "situácia sa zmenila".
Podľa lídra Srbskej demokratickej strany (SDS) Nedeljka Glamočaka, toto všetko vyústilo do "Dodikovej kapitulácie".
Samotný Dodik sa na schôdzi nezúčastnil. Washington tento vývoj privítal ako krok smerom k stabilite v Bosne a Hercegovine, informuje HINA.
Počas Trumpovej administratívy sa angažovanosť USA v Bosne a Hercegovine znížila, hoci Daytonská mierová dohoda, ktorá ukončila vojnu a definovala ústavnú štruktúru krajiny, bola iniciatívou vedenou Spojenými štátmi. Za prezidenta Bidena sa USA snažili čeliť Dodikovej separatistickej politike prostredníctvom sankcií voči mnohým jeho spolupracovníkom. Súčasné ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Marca Rubia sa však obmedzilo na vyhlásenia podporujúce suverenitu a stabilitu Bosny a Hercegoviny bez konkrétnych opatrení.
Dodik investoval značné finančné prostriedky do lobingu vo Washingtone s cieľom získať priaznivejší postoj USA. Agentúra HINA uvádza, že náznaky úspechu sa objavili koncom minulého týždňa, keď americké ministerstvo financií potvrdilo, že štyria jeho spolupracovníci boli vyradení zo sankčného zoznamu. Bosnianske médiá špekulujú, že by to mohlo byť súčasťou rozsiahlejšej dohody, v rámci ktorej Dodik súhlasil s odstúpením z funkcie prezidenta RS, zrušením sporných zákonov a prejavil ochotu spolupracovať výmenou za zmiernenie postoja USA.
Pre Dodikových koaličných partnerov je však zásadné, že bol prinútený ustúpiť. Sociálnodemokratická strana (SDP) označila najnovšie rozhodnutia parlamentu RS za "historickú udalosť, ktorá znamená kapituláciu Milorada Dodika a jeho odštiepeneckej, proruskej politiky". Dodala, že Bosna a Hercegovina a jej inštitúcie vyhrali ďalšiu kľúčovú bitku a dokázali, že nikto nestojí nad štátom.
