Pašinjan a Alijev smerujú do USA podpísať prelomovú dohodu

Agentúra Reuters informuje, že Arménsko v pripravovanej rámcovej dohode pristúpi na zverenie exkluzívnych práv na rozvoj kľúčového koridoru Spojeným štátom americkým.

Content: Washington 7. augusta (TASR) – Americký prezident Donald Trump bude v piatok v Bielom dome hostiť arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Hlavným cieľom stretnutia je podpis rámcovej dohody, ktorá má položiť základy pre komplexnú mierovú zmluvu medzi týmito dvoma krajinami z južného Kaukazu, ktoré sú dlhodobo v spore. Súčasťou dohody je aj plánované vytvorenie približne 32-kilometrového tranzitného koridoru cez územie južného Arménska, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na nemenovaný zdroj, by mali exkluzívne práva na rozvoj tohto koridoru získať Spojené štáty.

Arménsko a Azerbajdžan boli po rozpade Sovietskeho zväzu zapletené do niekoľkých ozbrojených konfliktov, ktorých centrom bol sporný región Náhorný Karabach, obývaný prevažne Arménmi, ktorý patril Azerbajdžanu. Od 90. rokov minulého storočia toto územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní Jerevanom. Azerbajdžan však získal kontrolu nad regiónom späť po dvoch ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, čo viedlo k odchodu takmer všetkých etnických Arménov z Náhorného Karabachu.

Podľa informácií agentúry Reuters by Pašinjan a Alijev mali podpísať rámcovú dohodu, ktorej ambíciou je stanoviť „jasnú cestu k mieru“ a vyriešiť dlhotrvajúci problém tranzitu medzi Azerbajdžanom a Nachičevanom.

Azerbajdžan od víťazstva v druhej vojne o Náhorný Karabach neustále požaduje od Arménska zriadenie transportného koridoru cez južnú arménsku provinciu Sjunik. Tento koridor by mal prepojiť azerbajdžanskú exklávu Nachičevan, ktorá susedí s Tureckom, kľúčovým spojencom Baku, so zvyškom azerbajdžanského územia. Azerbajdžanská vláda presadzuje, aby tento koridor nepodliehal arménskej jurisdikcii.

Reuters uvádza, že Arménsko v rámci rámcovej dohody súhlasilo s prenesením exkluzívnych práv na rozvoj koridoru na Spojené štáty, a to na dlhšie časové obdobie. Koridor by mal byť pomenovaný „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ a mal by byť prevádzkovaný v súlade s arménskymi zákonmi. Spojené štáty majú pozemky prenajímať konzorciu, ktoré bude túto trasu spravovať.

„Odblokujeme región komerčnými prostriedkami a predídeme budúcim sporom,“ vyhlásil nemenovaný predstaviteľ.

Obe krajiny sa tiež dohodnú na oficiálnom rozpustení Minskej skupiny v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Táto skupina, ktorá od roku 1992 sprostredkovala mierové riešenie konfliktu, je už niekoľko rokov fakticky nefunkčná. Skupine predsedali Spojené štáty, Francúzsko a Rusko.