Pavel varuje: Víťazstvo Ruska je prehrou pre všetkých
Pavel varuje pred víťazstvom Ruska na Ukrajine. Hrozí, že Západ prehraje. Pripomína Mníchovskú dohodu a zdôrazňuje potrebu európskej obranyschopnosti.
Český prezident Petr Pavel v rozhovore pre The Sunday Times ostro kritizoval ústupky voči Rusku a pripomenul paralely s Mníchovskou dohodou.
Content: Praha 7. decembra (TASR) – Víťazstvo Ruska v konflikte na Ukrajine by bolo zničujúce pre celý západný svet. Upozornil na to prezident Českej republiky Petr Pavel v rozhovore pre nedeľňajšie vydanie The Sunday Times. Podľa Pavla by prípadný neúspech Ukrajiny viedol k eskalácii napätia, vrátane narušovania vzdušného priestoru a ďalších hybridných útokov. Informuje o tom TASR.
„Ak Rusku dovolíme vyjsť z tohto konfliktu posilnené, všetci budeme trpieť,“ vyhlásil Pavel v rozhovore uskutočnenom na Pražskom hrade.
Nedávne správy o tajných rokovaniach medzi Ruskom a Spojenými štátmi, v ktorých sa údajne navrhovalo postúpenie ukrajinského územia, prezidenta Pavla znepokojujúco pripomínajú Mníchovskú dohodu z roku 1938. Táto dohoda, podpísaná európskymi mocnosťami s Adolfom Hitlerom, viedla k odstúpeniu československého pohraničia Nemecku.
Pavel súčasné kroky Západu vníma ako opakovanie politiky ústupkov pred druhou svetovou vojnou. Domnieva sa, že tentoraz Západ neprejavuje zradu voči Ukrajine, ale skôr nedostatok odvahy hájiť vlastné hodnoty.
„Nepovažujem to, čo sa deje, za zradu Ukrajiny. Nazval by som to skôr neochotou brániť princípy, ktoré všetci deklarujeme, že chránime,“ povedal.
Putinova rétorika pri ospravedlňovaní invázie na Ukrajinu podľa neho nápadne pripomína argumentáciu nacistického Nemecka pri anexii Sudet. „V prípade Československa bola nemecká menšina zneužitá ako zámienka. Rovnaké vysvetlenie používa aj Vladimir Putin,“ poukázal na odvolávanie sa Moskvy na ochranu ruskej menšiny na Ukrajine.
Český prezident zároveň zdôraznil, že po skončení vojny bude Európa potrebovať novú bezpečnostnú dohodu s Ruskom, podobnú Helsinskému aktu z roku 1975. Tá by mala Rusko zaviazať k rešpektovaniu územnej celistvosti všetkých signatárov a k dodržiavaniu vynútiteľných obmedzení svojich aktivít. „Jednoducho nemôžeme dopustiť, aby Ukrajina v tomto konflikte prehrala,“ zdôraznil Pavel.
V rozhovore tiež zdôraznil, že Európa by mala byť schopná samostatne bojovať a vyhrať prípadnú vojnu, bez rozsiahlej pomoci Spojených štátov. Varoval, že ak by boli USA „zaneprázdnené inde, napríklad v ázijsko-tichomorskej oblasti“, a nemohli by poskytnúť kľúčové kapacity, ako sú spravodajské služby, doprava, komunikácie a logistika, „my v Európe by sme mali byť schopní sa o to postarať sami“.
Podľa neho však Európa nemá dostatok zdrojov na zdvojovanie týchto štruktúr. Ako riešenie navrhol posilnenie inštitúcií v rámci „európskeho piliera“ NATO, čo by zahŕňalo zdvojenie veliteľských pozícií medzi americkými a európskymi predstaviteľmi, aby sa zabezpečil plynulý prenos právomocí v prípade neprítomnosti USA.
Pavel označil nedávne incidenty, pri ktorých prenikli drony do vzdušných priestorov členských štátov NATO počas ruských útokov na Ukrajinu, za zámerné a dobre naplánované provokácie. Podľa neho mali niekoľko cieľov. „Jedným z nich je ukázať, že Rusko je toho schopné. Ďalším je otestovať náš systém protivzdušnej obrany. Ale testuje aj našu odhodlanosť brániť sa,“ povedal.
Nevylúčil, že Európa by mohla v budúcnosti reagovať na podobné incidenty, pripisované Moskve, dôraznejšie - napríklad aj možným zostrelením ruského dronu alebo lietadla. „Rusko by nedovolilo opakované narušenie svojho vzdušného priestoru. A my musíme urobiť to isté,“ uzavrel.