Peru: Kontroverzná amnestia pre obvinených z porušovania ľudských práv
Peruánska prezidentka amnestovala príslušníkov bezpečnostných zložiek obvinených z porušovania ľudských práv počas konfliktu. Rozhodnutie vyvoláva ostrú kritiku.
Prezidentka Dina Boluarteová podpísala zákon o amnestii pre príslušníkov bezpečnostných zložiek obvinených z zločinov počas vnútorného konfliktu, čelí pritom vyšetrovaniu v súvislosti s úmrtiami demonštrantov.
Content: Lima 14. augusta (TASR) – Peruánska prezidentka Dina Boluarteová vyvolala v stredu vlnu kontroverzií podpisom zákona o amnestii, ktorý sa týka príslušníkov ozbrojených síl a polície obvinených z porušovania ľudských práv v období vnútorného konfliktu s ľavicovými povstalcami v rokoch 1980 až 2000. Informuje o tom agentúra Reuters.
Zákon bol schválený Kongresom už v júli, a to napriek naliehaniu Medziamerického súdu pre ľudské práva (IACHR), ktorý žiadal jeho zamietnutie s cieľom zabezpečiť spravodlivosť pre obete. Podobnú výzvu adresovali peruánskej vláde aj experti z OSN, ktorí vo svojej júlovej správe zdôraznili, že Peru „má povinnosť vyšetrovať, stíhať a trestať závažné porušenia ľudských práv a zločiny“ spáchané počas konfliktu.
„Schválením tohto amnestičného zákona peruánska vláda a Kongres uznávajú obetu príslušníkov ozbrojených síl, polície a skupín sebaobrany v boji proti terorizmu. Vraciame im dôstojnosť, ktorá nikdy nemala byť spochybnená,“ uviedla prezidentka Boluarteová vo svojom verejnom vyhlásení.
Podľa Peruánskeho koordinátora pre ľudské práva táto amnestia fakticky zastaví alebo zruší viac ako 600 prebiehajúcich súdnych konaní a 156 rozsudkov vynesených voči predstaviteľom bezpečnostných zložiek za zneužitie moci počas bojov s povstaleckými skupinami. Konflikt si vyžiadal približne 69 000 obetí, vrátane mŕtvych a nezvestných, uvádza Reuters.
Poslanci z pravicovej strany Fuerza Popular (Ľudová sila), ktorá zákon presadzovala, tvrdia, že je nevyhnutný na ukončenie stoviek súdnych sporov, ktoré sa ťahajú už dve desaťročia bez konečného verdiktu. Túto stranu založil bývalý prezident Alberto Fujimori, ktorý zomrel v septembri 2024. Fujimori bol odsúdený na 25 rokov väzenia za porušovanie ľudských práv počas svojho pôsobenia v úrade, ale v roku 2023 mu bola udelená milosť.
Podpis zákona prichádza v čase, keď prezidentka Boluarteová čelí vyšetrovaniu v súvislosti so smrťou demonštrantov po jej nástupe do úradu koncom roka 2022, čo pridáva na kontroverznosti celej situácie.
