Pfizergate: Rozsudok EÚ nastavuje štandard transparentnosti pre budúce dohody
Rozhodnutie súdu EÚ v prípade "Pfizergate" posilňuje kontrolu nad komunikáciou pri rozsiahlych verejných obstarávaniach. Aké dôsledky to má?
Rozsudok Súdneho dvora EÚ v kauze Pfizergate, ktorá sa týka rozsiahlej zmluvy na vakcíny proti COVID-19, zdôrazňuje potrebu transparentnosti v krízových situáciách.
Content: Bratislava/Praha 14. mája (TASR) - Stredajšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) v kauze „Pfizergate“, kde Európska komisia (EK) odmietla zverejniť SMS správy medzi Ursulou von der Leyenovou a šéfom Pfizeru, vytvára dôležitý precedens pre transparentnosť v EÚ. Martin Vokálek, riaditeľ Inštitútu Europeum, v rozhovore pre TASR zdôraznil význam tohto rozhodnutia.
Kauza Pfizergate sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti COVID-19 v histórii EÚ. Vokálek pripúšťa, že pandémia vyžadovala rýchle a koordinované kroky. „Pandemická kríza si vyžadovala bezodkladné a zosúladené rozhodovanie na úrovni EÚ, keďže členské štáty nemali dostatočné kapacity na samostatný postup. Paradoxne, tie isté štáty preniesli na EK obmedzené právomoci v zdravotníctve, no zároveň očakávali okamžitú reakciu od EÚ počas krízy,“ uviedol Vokálek.
Priama komunikácia s partnermi je podľa neho v krízových situáciách pochopiteľná, no nemala by byť vyňatá z verejnej kontroly. „Utajenie komunikácie, najmä pri tak významnej verejnej zákazke, je v rozpore s princípmi transparentnosti a zodpovednosti. Aj v krízovom riadení musia byť dodržané pravidlá demokratickej zodpovednosti,“ dodal Vokálek.
Podľa riaditeľa inštitútu tento prípad definuje štandard pre lepšie zaobchádzanie s modernými formami komunikácie v inštitúciách EÚ, ktoré sa bežne využívajú aj na úrovni štátnej správy a samosprávy.
Vokálek zdôraznil, že rozhodnutie SDEÚ, tlak európskej ombudsmanky, poslancov Európskeho parlamentu a snaha médií o informovanie verejnosti potvrdzujú, že právny štát v EÚ nie je len prázdna fráza. Existujú účinné kontrolné mechanizmy, ktoré dohliadajú na kroky európskych inštitúcií a ich predstaviteľov.
Žiadosť o sprístupnenie SMS správ podala novinárka Matina Steviová z The New York Times (NYT). EK jej žiadosť zamietla s tým, že správy nemá k dispozícii. Steviová a NYT sa obrátili na Súdny dvor EÚ, ktorý v stredu rozhodol v ich prospech. EK má možnosť sa proti rozhodnutiu odvolať.
