Plán EÚ na obranu rozdelil slovenských europoslancov

Poslankyňa Laššáková zdôraznila, že EÚ bola koncipovaná ako projekt mieru.

Content: Brusel 17. októbra (TASR) – Plán Európskej komisie (EK) na posilnenie obrannej pripravenosti Európskej únie do roku 2030 vyvolal rozdielne reakcie medzi slovenskými poslancami Európskeho parlamentu (EP), ako informuje TASR.

Lucia Yar (Obnovme Európu/PS), pôsobiaca ako tieňová spravodajkyňa pre obranu, plán privítala. „Vzhľadom na prelety ruských dronov nad EÚ a neutíchajúci tlak na Ukrajinu považujem celoeurópsky plán za dôležitý krok k strategickej autonómii Únie,“ uviedla a dodala, že to predstavuje príležitosť na zvýšenie bezpečnosti občanov Slovenska.

Yar ocenila aj plánované spustenie štyroch obranných projektov EÚ: Hliadka na východnom krídle, Európska iniciatíva na obranu proti dronom, Európsky vzdušný štít a Európsky vesmírny obranný štít.

Podľa nej je dôležitý aj záväzok členských štátov realizovať do konca roka 2027 až 40 % obranných nákupov formou spoločného obstarávania, čo by malo celý proces zrýchliť, zefektívniť a zlacniť.

Judita Laššáková (nezaradená/Smer-SD), členka Výboru EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE), poukázala na to, že hlavným cieľom Komisie je urýchliť investície do obrany EÚ. „Obrana Európy však nespadá do kompetencií Európskej únie,“ upozornila a dodala, že hoci EK môže predkladať návrhy, obranná politika by mala zostať v rukách jednotlivých štátov.

Laššáková pripomenula, že EÚ bola vytvorená ako mierový projekt. „Keďže existuje NATO, obranná politika sa na úrovni EÚ nikdy nerozvíjala,“ dodala. Upozornila aj na to, že cestné komunikácie nie sú prispôsobené pre ťažkú vojenskú techniku a zvyšovanie investícií do zbrojenia je v rozpore s Európskou zelenou dohodou.

„Modernizácia a prezbrojenie sú potrebné. Avšak v digitálnej dobe nemôžeme mať vojenskú techniku, ktorú vie dodávateľ na diaľku vypnúť,“ uviedla. Preto je podľa nej nutné obnoviť domáci zbrojársky priemysel, ktorý bol dlho zanedbávaný. Rozvoj však musí byť postupný. „Európska únia nemôže rozvojom obranného priemyslu v skrátenom čase zadlžiť budúce generácie – to je neprijateľné!“ vyhlásila.

Kritizovala tiež výrok eurokomisie o pripravenosti Európy na vojnu s Ruskom do roku 2030, čo podľa nej straší obyvateľov a dokazuje nekompetentnosť EÚ v obrane. „Prezradila, že nie sme pripravení brániť sa a asi očakáva, že naši 'protivníci' budú čakať, kým sa vyzbrojíme,“ zakončila.

Milan Uhrík (ESN/Republika) zdôraznil, že každý štát by mal byť schopný chrániť svoje územie a občanov bez závislosti od iných. Podľa neho sa iniciatíva snaží manipulovať s európskou bezpečnosťou a obranou. „Môže to niekto brať seriózne, ak sa jednou rukou dáva podpora priemyslu a druhou rukou ho Brusel dusí reguláciami? Vie niekto odpovedať na otázky o vzťahu európskej obrany s ostatnými štruktúrami?“ pýtal sa.

Dodal, že ak by išlo o opatrenia, ktoré reálne pomôžu Slovensku a Európe, bolo by to v poriadku. „Ale ak to má byť len ďalší biznis pre americké koncerny alebo ukrajinskú oligarchiu, tak nech to bruselskí úradníci nerobia. Nech sa nechytajú toho, čomu nerozumejú,“ uzavrel.