Po izraelských útokoch v Iráne demonštranti žiadajú odvetu
Po izraelských útokoch demonštranti v Teheráne volajú po pomste. Medzi obeťami sú aj vedci z jadrového programu. Ako reaguje medzinárodné spoločenstvo?
Zatiaľ čo mnohí Teheránčania zostali v piatok doma v obave o svoju bezpečnosť, iní vyšli do ulíc, aby vyjadrili hnev a požadovali odvetné opatrenia po izraelských útokoch.
Content: Teherán 13. júna (TASR) – Izraelské údery, ktoré zasiahli Teherán v noci na piatok, si vyžiadali podľa iránskej agentúry Nournews, na ktorú sa odvoláva Reuters, 78 mŕtvych a 329 zranených v obytných oblastiach. Medzi obeťami je aj minimálne šesť vedcov, ktorí pracovali na iránskom jadrovom programe.
The Times of Israel (TOI) informuje, že časť iránskej verejnosti je v neistote ohľadom budúceho vývoja. Zatiaľ čo mnohí uprednostňujú zostať v bezpečí svojich domovov, iní v piatok demonštrovali a žiadali pomstu za obete a vojenskú odpoveď Izraelu.
Protesty, ktoré vysielala aj iránska štátna televízia, niesli heslá ako „Smrť Izraelu, smrť Amerike“. Demonštranti vyjadrovali lojalitu najvyššiemu vodcovi, ajatolláhovi Alímu Chameneímu, a žiadali smrť pre izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
„Nemôžeme dovoliť, aby tento bastard pokračoval – inak dopadneme ako Gaza,“ povedal pre AFP 52-ročný Abbás Ahmadí z Teheránu. „Irán ho musí zničiť, musí niečo urobiť.“
Okrem demonštrácií boli ulice Teheránu v piatok prevažne prázdne, s výnimkou dlhých radov na čerpacích staniciach, čo je bežný jav v krízových situáciách.
Letecká doprava bola na medzinárodnom letisku Imáma Chomejního prerušená, rovnako ako v celom regióne.
TOI tiež uviedol, že podľa príspevkov na sociálnych sieťach niektorí Iránci žijúci v exile dúfajú, že smrť viacerých vysokopostavených vojenských predstaviteľov by mohla urýchliť pád Iránskej islamskej republiky.
Izrael v noci na piatok 13. júna spustil prvú vlnu „preventívnych úderov“ proti vojenským a jadrovým cieľom v Iráne. Najvyšší vodca Chameneí následne varoval, že Izrael „bude čeliť tvrdej odplate“.
Útok prišiel v čase, keď sa rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom o jeho jadrovom programe, ktoré sa začali v polovici apríla, dostali do patovej situácie. Teherán odmieta požiadavku Washingtonu, aby sa vzdal obohacovania uránu, a opakovane zdôrazňuje, že jeho jadrový program má výlučne mierové ciele.
Izraelská armáda tvrdí, že pri útoku vážne poškodila podzemný komplex v Natanze, kde sa nachádzali centrifúgy na obohacovanie uránu a súvisiaca infraštruktúra. Podobné zariadenia vo Fordó, Isfaháne a Búšehri údajne neboli zasiahnuté.
Zamerané boli aj raketové základne a infraštruktúra pre balistické strely s cieľom oslabiť schopnosť Iránu reagovať raketovými protiútokmi a obmedziť jeho technologický rozvoj v tejto oblasti.
Pri útokoch zahynuli aj viacerí vysokopostavení velitelia iránskych ozbrojených síl vrátane náčelníka generálneho štábu Mohammada Bágherího a hlavného veliteľa Iránskych revolučných gárd Hosejna Salámího. Medzi obeťami je aj najmenej šesť odborníkov na jadrový výskum.