Počet väzňov na Slovensku v roku 2024 klesol na päťročné minimum
V roku 2024 dosiahol počet väznených osôb na Slovensku najnižšiu úroveň za posledných päť rokov, čo naznačuje pozitívny trend v justičnom systéme.
Najväčšiu časť populácie vo väzniciach tvoria osoby vo veku 30 až 45 rokov, či už ide o obvinených alebo odsúdených.
Content: Bratislava, 29. júla (TASR) – Slovenské väznice zaznamenali v uplynulom roku historicky nízky priemerný počet väznených osôb, konkrétne 9203, čo je najmenej za posledných päť rokov. Podľa údajov k 31. decembru 2024 bolo vo väzbe 1062 ľudí, z toho 65 žien a 997 mužov. V ten istý deň si trest odňatia slobody odpykávalo 7107 osôb, pričom prevahu tvorili muži (6579) oproti ženám (528). Najčastejším dôvodom uväznenia bol trestný čin krádeže, informovala TASR Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR.
Veková štruktúra väzňov ukazuje, že najpočetnejšou skupinou sú osoby medzi 30 a 45 rokmi, a to ako medzi obvinenými, tak aj medzi odsúdenými.
K 21. júlu tohto roka evidujú ústavy celkovo 8153 osôb, z toho 1169 obvinených a 6984 odsúdených. Z celkového počtu je 7556 mužov a 597 žien. „Celková kapacita väzníc a ústavov na výkon trestu odňatia slobody je 11 511 miest, pričom aktuálna obsadenosť dosahuje 69,9 percenta,“ dodala Szakálová.
Väzenské cely sú rôzne – jedno-, dvoj- a viacmiestne. Platná legislatíva stanovuje minimálnu plochu na ubytovanie jedného obvineného na 3,5 štvorcového metra v otvorenom režime a 4 štvorcové metre v uzavretom režime. Pre odsúdených je minimálna plocha 3,5 štvorcového metra. Pre mladistvých obvinených alebo odsúdených a pre obvinené alebo odsúdené ženy platí minimálna plocha 4 štvorcové metre. „V prípade náhleho zvýšenia počtu väzňov je možné ubytovaciu plochu dočasne znížiť,“ vysvetlila Szakálová.
Ministerstvo spravodlivosti hodnotí súčasný klesajúci trend počtu väznených osôb pozitívne a pripisuje ho aj novele trestných kódexov. Zdôrazňuje, že to potvrdzuje jeho dlhodobý cieľ, aby bol trest odňatia slobody považovaný za krajné riešenie, najmä pri menej závažných trestných činoch. Namiesto toho by sa mal klásť dôraz na individuálny prístup pri trestaní a využívanie alternatívnych trestov v súlade so zásadami restoratívnej justície.
Z pohľadu Zboru väzenskej a justičnej stráže má zníženie počtu väznených osôb pozitívny dopad na zlepšenie priestorových podmienok vo väzniciach, napríklad v podobe zvýšenia minimálnej ubytovacej plochy na jedného väzňa. „Zároveň to umožní intenzívnejšiu prácu odborného väzenského personálu pri zaobchádzaní a resocializácii odsúdených, čím sa zníži riziko ich sociálneho vylúčenia a zlepší sa ich šanca na úspešné začlenenie do spoločnosti alebo na trh práce po prepustení, s cieľom minimalizovať recidívu,“ uzavrela Szakálová.
