Počet žiadostí o voľbu poštou v Česku zaostal za očakávaniami

Hoci v zahraničí žije vyše 600 000 českých občanov, záujem o hlasovanie poštou v nadchádzajúcich voľbách do Poslaneckej snemovne je nižší, ako sa predpokladalo.

Content: Praha 5. septembra (TASR) – Predbežné čísla ukazujú, že o voľbu poštou v jesenných parlamentných voľbách prejavilo záujem 10 905 Čechov žijúcich mimo územia Českej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) pritom očakávalo vyšší počet. Táto hodnota sa ešte môže navýšiť o žiadosti podané osobne. Minister Jan Lipavský vníma doterajší záujem pozitívne, zatiaľ čo Ministerstvo vnútra predpokladá, že popularita tejto formy hlasovania bude postupne rásť. Experti poukazujú na to, že zložitosť celého procesu mohla odradiť niektorých potenciálnych voličov, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

MZV eviduje viac než 600 000 Čechov s trvalým pobytom v zahraničí. Pôvodné odhady predpokladali, že v októbrových voľbách by mohlo hlasovať až 80 000 z nich. Do zoznamu voličov vedeného pri zastupiteľských úradoch sa zapísalo približne 27 500 osôb, z ktorých 10 905 požiadalo o dokumenty potrebné na korešpondenčnú voľbu. Krajania majú stále možnosť podať žiadosť osobne, a to až do 1. októbra.

MZV nepovažuje súčasný počet záujemcov o voľbu poštou za sklamanie. „Považujem to za veľký úspech, pretože takmer 40 percent krajanov, ktorí sa zapísali do špeciálneho zoznamu voličov, prejavilo záujem o korešpondenčnú voľbu. Očakávame, že ďalší prídu voliť osobne na ambasády,“ povedal Lipavský. Jeho slová sprostredkovala vedúca oddelenia komunikácie s médiami MZV, Mariana Wernerová. Rezort však neposkytol odpoveď na otázku, ako by chcel v budúcnosti prípadne zvýšiť záujem o túto formu hlasovania.

Minister vnútra Vít Rakušan hodnotí celkový počet voličov v špeciálnom zozname pozitívne. „Pre porovnanie, na Slovensku, kde korešpondenčná voľba funguje 20 rokov, sa v prvých voľbách zapísalo len 3500 voličov. Dnes je registrovaných približne 50 000 voličov. Aj u nás sa účasť zvýši, keď si ľudia korešpondenčnú voľbu vyskúšajú,“ uviedol na sociálnej sieti X.

Politológ David Jágr pripomína, že o zavedení voľby poštou sa v Česku diskutovalo dve desaťročia. Prijatá forma však neumožňuje hlasovanie poštou dovolenkárom, ktorí musia voliť na zastupiteľskom úrade s volebným preukazom. Nižší záujem krajanov môže byť spôsobený aj komplikovaným procesom: voliči sa musia najskôr prihlásiť do zoznamu voličov na zastupiteľstve, potom požiadať o vydanie písomností, vytlačiť si hlasovacie lístky (správnu sadu pre daný kraj) a uistiť sa, že sú vytlačené jednostranne, inak budú neplatné.

Jágr tiež upozornil, že hnutie ANO, ktoré pôvodne nesúhlasilo so zákonom o korešpondenčnej voľbe a bránilo jeho prijatiu, teraz vedie kampaň aj v zahraničí a už nehovorí o zrušení zákona v prípade získania vládnej moci. „Záležať bude aj na tom, aké sa s tým budú spájať kauzy. Tie obálky musia prísť druhý volebný deň... Môžu sa tam vyskytnúť technické problémy. Predsa len je to prvýkrát,“ dodal, pričom očakáva kritiku najmä od mimoparlamentných strán.

Odborníčka na strategickú komunikáciu Denisa Hejlová vysvetľuje kampaň opozície snahou strán získať každý hlas a osloviť aj krajanov. „Predpoklad pred schválením zákona bol, že pritiahne viac liberálnych voličov, ktorí budú voliť strany, ktoré zákon presadili. Ale to tak nemusí byť vždy,“ podotkla s tým, že napríklad nemeckí Turci, aj v druhej generácii, volia častejšie Erdogana než Turci žijúci v Turecku.

Česká republika bola jednou zo štyroch krajín EÚ (spolu s Francúzskom, Maltou a Chorvátskom), ktoré doteraz neumožňovali korešpondenčnú voľbu. Potrebný zákon bol prijatý minulý rok.

(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)