Politické strany si rozdelia takmer 14,3 mil. eur za voľby do NR SR
Štát prispeje stranám, ktoré uspeli vo voľbách 2023. Najviac získa Smer-SD, zmeny v pravidlách navrhuje ministerstvo vnútra.
Víťazná strana Smer-SD získa z tohto balíka najväčší podiel, takmer 3,6 milióna eur.
Content: Bratislava 6. júla (TASR) – Po parlamentných voľbách v roku 2023 poputuje politickým stranám a jednej koalícii, ktoré prekročili 3% hranicu, celkovo takmer 14,3 milióna eur. Vyplýva to z údajov Ministerstva financií SR. Tieto prostriedky budú stranám vyplácané postupne počas nasledujúcich štyroch rokov (2023-2027), pričom celková suma príspevkov dosiahne 92,87 milióna eur.
Najväčší balík peňazí získa strana Smer-SD, víťaz volieb, a to takmer 3,6 milióna eur. Druhým najväčším príjemcom bude Progresívne Slovensko s viac ako 2,8 miliónmi eur. Nasleduje Hlas-SD, ktorému štát vyplatí takmer 2,4 milióna eur. Koalícia OĽANO, Kresťanská únia a Za ľudí (dnes hnutie Slovensko) získa takmer 1,5 milióna eur a KDH obdrží viac ako 1,1 milióna eur. SaS získa 1,04 milióna eur a SNS viac ako 935 000 eur.
Finančný príspevok dostanú aj strany, ktoré sa do parlamentu nedostali, ale získali viac ako tri percentá hlasov. Hnutie Republika získa takmer 460 000 eur a Aliancia (dnes Maďarská aliancia) viac ako 424 000 eur. Príspevok sa delí na tri časti: príspevok za hlasy, na činnosť a na mandát.
Ministerstvo vnútra SR navrhuje zmenu systému financovania politických strán. Podľa nového návrhu by príspevok zo štátneho rozpočtu nedostávali strany, ktoré nezískali aspoň päť percent hlasov a nedostali sa do parlamentu. Ministerstvo argumentuje, že by sa tak obmedzilo financovanie strán „bez reálneho politického vplyvu“ a motivovalo by ich k aktívnejšiemu získavaniu podpory. Návrh novely zákona zároveň počíta s možnosťou zníženia príspevkov v prípade zhoršenej ekonomickej situácie. Ak by deficit štátneho rozpočtu dosiahol tri percentá HDP alebo viac, príspevky by sa znížili o 30 percent.
Organizácia Transparency International Slovensko (TIS) upozorňuje, že zmena pravidiel by mohla viesť k menej transparentnej a férovej predvolebnej kampani a k zvýšenému tlaku na pochybné financovanie. Zrušenie trojpercentnej hranice pre štátne financovanie by podľa TIS mohlo menšie subjekty tlačiť do neprirodzených spojenectiev. Menšie strany by mali ešte väčšie problémy so získavaním prostriedkov na predvolebnú kampaň. Podľa TIS by prípadné ekonomické zlyhania vládnej koalície mohli mať negatívny dopad na opozičné a nové strany. TIS tiež poukazuje na to, že mimoparlamentné strany dostali od roku 2002 len desatinu z celkového balíka 349 miliónov eur určených pre politické strany. „Pre zdravú demokraciu sú dôležité i mimoparlamentné, no relevantné strany,“ dodáva TIS.
