Poľské predsedníctvo EÚ tlačí na posilnenie energetickej bezpečnosti Únie
Poľské predsedníctvo presadzuje ambiciózny plán na zabezpečenie energetickej budúcnosti EÚ, no naráža na prekážky. Aké sú priority a kde vznikajú rozpory?
V reakcii na pretrvávajúcu nestabilitu vyvolanú vojnou na Ukrajine sa Európska únia pod vedením Poľska zameriava na zásadné posilnenie svojej energetickej nezávislosti a bezpečnosti.
Content: Brusel/Luxemburg 16. júna (TASR) – Počas zasadnutia Rady EÚ pre telekomunikácie a energetiku v Luxemburgu, ktorému predsedalo Poľsko, sa členské štáty zhodli na potrebe posilnenia energetickej únie s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť. S podporou 25 štátov, s výnimkou Slovenska a Maďarska, ktoré vetovali návrh na zákaz dovozu ruského plynu do roku 2027, prijali ministri závery, ktoré majú zabezpečiť stabilnejšiu a odolnejšiu energetickú budúcnosť Európy.
Podľa oficiálnej správy poľského predsedníctva sa prijaté opatrenia zameriavajú na urýchlenie transformácie európskych energetických systémov. Hlavným cieľom je zabezpečiť konkurencieschopnosť, cenovú dostupnosť, udržateľnosť a predovšetkým bezpečnosť energetických zdrojov pre všetkých občanov EÚ.
Kľúčovým prvkom tejto stratégie je dokončenie energetickej únie, ktoré zahŕňa zníženie závislosti na strategických dodávateľoch, masívne investície do energetickej infraštruktúry a zjednodušenie regulačných procesov. V konečnom dôsledku má ísť o vytvorenie odolného, ekologického a prepojeného energetického trhu, ktorý bude chrániť spotrebiteľov a posilňovať strategickú autonómiu Európy.
Poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Paulina Hennigová-Klosková zdôraznila, že energetická bezpečnosť je základom európskej suverenity. „Musíme diverzifikovať zdroje, posilniť infraštruktúru, investovať do obnoviteľných zdrojov a dokončiť jednotný trh s energiou. Energetická bezpečnosť je pre poľské predsedníctvo absolútnou prioritou a som hrdá, že naše úsilie prispieva k bezpečnejšej energetickej situácii v Európe,“ uviedla ministerka.
Námestník ministerky Krzysztof Bolesta poukázal na to, že Slovensko a Maďarsko vetovali závery Rady ministrov kvôli návrhu na embargo na dovoz ruského plynu do konca roka 2027.
Závery ministrov reagujú na geopolitickú situáciu, predovšetkým na ruskú agresiu voči Ukrajine, a zdôrazňujú potrebu posilnenia rámca energetickej bezpečnosti EÚ. Súčasťou je pokračujúca finančná a štrukturálna podpora pre Ukrajinu a Moldavsko, zameraná na zvýšenie odolnosti ich energetických systémov.
Dokument potvrdzuje snahu EÚ o znižovanie administratívnej záťaže pre členské štáty, priemysel a občanov, pričom sa však nezabúda na ambiciózne ciele v oblasti klímy a efektívneho fungovania trhu. Členské štáty majú možnosť zavádzať krátkodobé opatrenia na pomoc domácnostiam a podnikom, ktoré čelia vysokým cenám energií, avšak tieto opatrenia by nemali narúšať trhové ceny a stabilitu.
Pre dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 je nevyhnutné investovať do infraštruktúry, reformovať reguláciu a podporovať technologické inovácie. Pripravovaný legislatívny balík pre európske siete by mal riešiť rozšírenie prenosových sietí, digitalizáciu a urýchlenie povoľovacích procesov. EÚ sa bude zároveň zameriavať na podporu technológií čistej energie, efektívnejších stratégií vykurovania a chladenia a na zlepšenie podmienok pre výrobu domácej energie.
Európska komisia už vo februári predstavila akčné plány pre cenovo dostupnú energiu a bezpečnosť prenosových káblov, ktorých cieľom je zmierniť budúce cenové šoky a posilniť kritické energetické systémy. V máji komisia v rámci iniciatívy REPowerEU navrhla deväťbodový plán na úplné ukončenie dovozu energie z Ruska.
Poľské predsedníctvo zdôrazňuje, že posilnenie energetickej bezpečnosti EÚ je jednou z jeho hlavných priorít. Preto podporuje návrh na úplný zákaz dovozu energie z Ruska, zníženie cien energie a revíziu celkového rámca energetickej bezpečnosti EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
