Poľsko si pripomenulo obete volynskej tragédie štátnym sviatkom
Poľsko si pripomenulo obete volynského masakru, udalosti, ktorú Varšava označuje za genocídu. Súčasťou spomienky bola aj snaha o zmierenie.
Pietne akcie sprevádzali štátny sviatok, ktorých sa zúčastnili poprední predstavitelia Poľska a Ukrajiny.
Content: Varšava 11. júla (TASR) – Poľsko si v piatok prvýkrát oficiálne pripomenulo Národný deň pamiatky obetí genocídy spáchanej na Poliakoch, ktorú vykonala Organizácia ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) na východných územiach vtedajšej Poľskej republiky. TASR prináša informácie agentúry PAP o hlavných spomienkových udalostiach, ktoré sa konali vo Varšave.
Dopoludnia sa v Katedrále poľskej armády slúžila omša za zavraždených. Popoludní sa delegácie stretli pri Pamätníku obetí volynského zločinu, kde položili vence a následne sa presunuli k pamätníku 27. volyňskej pešej divízie Krajinskej armády.
Prezident Andrzej Duda v posolstve, ktoré prečítal tajomník Wojciech Kolarski, zdôraznil, že štát nesie zodpovednosť za zabezpečenie dôstojného pohrebu obetiam. Vyjadril nádej, že uznanie pravdy o utrpení Poliakov z Volyne prispeje k pokoju a priateľstvu medzi poľským a ukrajinským národom, ktoré bude natoľko silné, že ho žiadna nepriateľská sila nedokáže zlomiť.
Šéf Úradu pre veteránov a prenasledované osoby Lech Parell označil udalosti z rokov 1943 až 1945 za genocídu. Uvítal súhlas ukrajinských úradov s exhumáciami a zároveň varoval pred oslavovaním páchateľov týchto zločinov. Zdôraznil, že žiadne politické napätie ani historické spory nemôžu ospravedlniť plánované vyhladzovanie bezbranných civilistov.
Karol Polejowski, zástupca predsedu Inštitútu národnej pamäti, pripomenul, že poľský parlament jednoznačne označil tieto zločiny za etnické vyhladzovanie. Dodal, že pamäť a pravda sú neoddeliteľné a vedú k zmiereniu.
Na pietnych podujatiach sa zúčastnili zástupcovia vlády, parlamentu, miestnej samosprávy, cirkví, vojnoví veteráni, skauti a ukrajinský veľvyslanec Vasyľ Bodnar.
Volynský masaker bol sériou etnických čistiek, pri ktorých príslušníci OUN a UPA zavraždili podľa poľských historikov približne 100 000 poľských civilistov, často s mimoriadnou krutosťou. Cieľom bolo úplné odstránenie poľskej populácie z oblasti Volyne a Haliče.