Prelomový objav: Vedci odhalili nový druh jednobunkovca s unikátnou štruktúrou
Českí a slovenskí vedci objavili Solarion arienae, jednobunkový organizmus, ktorý prepisuje učebnice o eukaryotoch. Jeho objav je kľúčom k pochopeniu dávnej evolúcie buniek.
Nenápadný prvok, takmer neviditeľný a pomalý, priniesol prevratné zistenia o evolúcii života.
Content: Praha, 19. novembra (TASR) – Tím vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej (PriF UK) v Prahe dosiahol významný úspech, keď objavil doposiaľ neznámy jednobunkový organizmus s jedinečnou bunkovou štruktúrou. Nový druh, pomenovaný Solarion arienae, bol opísaný v štúdii publikovanej v prestížnom vedeckom časopise Nature. Informoval o tom Michal Andrle z PriF UK.
Výskumný tím pod vedením profesora Ivana Čepičku a slovenského doktoranda Mareka Valta preukázal, že Solarion a jemu príbuzné prvoky tvoria úplne novú ríšu eukaryotov, nazvanú Disparia. Vedci zdôrazňujú, že Solarion si zachoval vlastnosti, ktoré sa považovali za dávno stratené, čím predstavuje akúsi "živú fosíliu".
Objav bol dielom šťastnej náhody. Solarion, so svojou mikroskopickou veľkosťou a minimálnou pohyblivosťou, unikal pozornosti v laboratórnych kultúrach. Až po úhyne väčších nálevníkov sa Solarion stal viditeľným a odhalil svoj vedecký význam. "Táto náhoda umožnila objav, ktorý má prelomový charakter," uviedla univerzita.
Následné analýzy genómu, vykonané v spolupráci s vedcami zo Spojených štátov, potvrdili, že Solarion nepatrí do žiadnej známej línie eukaryotov. Jeho prítomnosť v globálnych databázach environmentálnej DNA je minimálna, s ojedinelými záznamami zo vzoriek morského sedimentu. "Zdá sa, že ide o evolučnú líniu, ktorá je rozšírená po celom svete, ale všade sa vyskytuje len veľmi zriedka," vysvetľuje PriF UK.
Najzaujímavejšie sú mitochondrie Solarionu, ktoré zaisťujú bunkovú energiu. Tento prvok si zachoval gén, ktorý je reliktom starobylého systému prenosu proteínov. Vďaka tomu patrí medzi málo žijúcich eukaryotických organizmov, ktoré si uchovali túto pôvodnú molekulárnu výbavu.
Čepička a Valt, hlavní autori štúdie, upozorňujú, že objav pripomína, ako málo toho vieme o rozmanitosti mikrobiálneho sveta. "Objav takto evolučne hlbokej línie, živej fosílie, ukazuje, že kľúčové časti príbehu eukaryotov zostávajú skryté v prostrediach, ktoré skúmame len zriedka. Tento organizmus nám umožňuje nahliadnuť do veľmi starej kapitoly evolúcie buniek, ktorú sme doteraz dokázali rekonštruovať len nepriamo," dodali.
Eukaryotická bunka, typická pre prvoky, rastliny a živočíchy, je väčšia a zložitejšia než prokaryotická bunka.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
